Hramadstva

Pamior krajaznaŭca Pavieł Arłoŭski. Jamu byŭ 31 hod

Pra śmierć 31-hadovaha krajaznaŭcy ź vioski Pakuci pad Iviancom, stvaralnika fejsbuk-supołki «Naša Vałožynščyna» Paŭła Arłoŭskaha paviedamili jahonyja svajaki. Heta byŭ čałaviek niezvyčajnaha losu: ź dziacinstva zusim słaby ciełam, ale da apošnich dzion žyćcia vielmi mocny ducham.

Pavieł Arłoŭski. Fota ź jaho asabistaha archiva

Pavieł Arłoŭski pamior u 31 hod, ale sam kazaŭ, što ličyć siabie doŭhažycharom. Bo ŭ jaho byŭ dyjahnaz mijadystrafija Dziušen, ź jakim ludzi žyvuć u siarednim tolki da 27 hadoŭ.

«Maja chvaroba maje na ŭvazie pałomku hiena, z pryčyny čaho arhanizm nie vypracoŭvaje białok, jaki adkazvaje za narmalnaje funkcyjanavańnie ciahlic. Ź ciaham času ciahlicy atrafujucca, čałaviek hublaje mahčymaść chadzić, a potym i siadzieć. Adbivajecca mijadystrafija Dziušen i na inšych orhanach. Asabista ŭ mianie jość prablemy z sercam, ź lohkimi. I kali raniej ja moh pierasoŭvacca ŭ vazku sam, to paźniej — tolki sa starońniaj dapamohaj. Ciapier i heta składana. Praściej za ŭsio lažać. Ale mnie nie siadzicca na miescy», — raskazvaŭ sam Pavieł u intervju, dadzienym litaralna za niekalki miesiacaŭ da śmierci.

Chvaroba była dyjahnastavanaja ŭ chłopčyka ŭ 1999 hodzie, kali jon źbiraŭsia iści ŭ pieršy kłas. Niekalki hadoŭ, pakul jašče moh chadzić, vučyŭsia ŭ Ivianieckim domie-internacie dla dziaciej z asablivaściami fizičnaha raźvićcia, adnak paśla taho, jak u syna całkam pierastali pracavać nohi, baćki pryniali rašeńnie zabrać Paŭła dadomu.

Z taho času jon zajmaŭsia tolki samaadukacyjaj i dasiahnuŭ u hetym mnohaha. Tak, budučy 19-hadovym junakom, jon samastojna vyvučyŭ polskuju movu, a paśla doŭhi čas vykładaŭ jaje dystancyjna, pakul ad chvaroby nie stała zusim ciažka havaryć. 

Akramia vykładańnia polskaj movy, jon vielmi cikaviŭsia futbołam i dobra raźbiraŭsia ŭ im, zajmaŭsia krajaznaŭstvam, kalekcyjanavaŭ maniety i banknoty. 

Krajaznaŭstvam Pavieł zachapiŭsia jašče ŭ škole i z taho času, pakul chapała siły i mahčymaściaŭ, daśledavaŭ roznyja pytańni historyi svajoj małoj radzimy i prapahandavaŭ ich praź internet. Jon byŭ zasnavalnikam papularnaj krajaznaŭčaj supołki ŭ fejsbuku «Naša Vałožynščyna».

Taksama jon stvaryŭ u sacsietkach supołku dla ludziej ź mijadystrafijaj Dziušena i navat arhanizoŭvaŭ u ahrasiadzibie «Nalibockija vasilki» Vałožynskaha rajona afłajn-sustrečy ludziej z takim dyjahnazam. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Alimpijski čempijon Aramnaŭ: Nam vyhadnaja praciahłaja vajna, i Vova dy Saša ŭ joj pieramohuć14

Alimpijski čempijon Aramnaŭ: Nam vyhadnaja praciahłaja vajna, i Vova dy Saša ŭ joj pieramohuć

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi pabudujuć druhi krematoryj3

Sud u Maskvie pryhavaryŭ da pažyćciovaha terarystaŭ, jakija napali na «Krokus»2

U Viciebsku 17‑hadovaja dziaŭčyna biła tvaram ab stoł i złamała nos svajoj siabroŭcy9

Ramont za svoj košt. Kala mietro «Kamiennaja Horka» prapanujuć dziŭnuju arendu — ci vyhadna?

Sieviaryniec napisaŭ, jak jamu ŭ turmie prapanoŭvali supracoŭnictva10

Ułady Irana pryznali, što novy viarchoŭny lidar paranieny — pierałom stupni i parezy na tvary5

Ci budzie Rasija zdymać viarški z naftavaha kryzisu praz vajnu ŭ Iranie? Vyhladaje, što tak18

U Maskvie tydzień nie pracuje mabilny internet, biznes stračvaje miljardy20

Samaj darahoj kvateraj Minščyny ŭ lutym stała kvatera ŭ panelcy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alimpijski čempijon Aramnaŭ: Nam vyhadnaja praciahłaja vajna, i Vova dy Saša ŭ joj pieramohuć14

Alimpijski čempijon Aramnaŭ: Nam vyhadnaja praciahłaja vajna, i Vova dy Saša ŭ joj pieramohuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić