Zdaroŭje22

Kolki hadoŭ žyćcia možna vyjhrać, kali kinuć kuryć? Raźliki navukoŭcaŭ

Navat kali vy kiniecie kuryć u 75 hadoŭ, vy zmožacie padoŭžyć praciahłaść žyćcia.

Amierykanskija navukoŭcy praanalizavali ŭpłyŭ kureńnia na praciahłaść žyćcia, kab vyznačyć stanoŭčy efiekt admovy ad hetaj zvyčki dla ludziej va ŭzroście ad 35 da 75 hadoŭ. Vyniki byli apublikavanyja ŭ American Journal of Preventive Medicine.

Kab vyličyć, kolki hadoŭ žyćcia hublajuć kurcy i kolki nabyvajuć tyja, chto kinuŭ kureńnie ŭ roznych uzrostach, navukoŭcy vykarystali danyja pa śmiarotnaści i raspaŭsiudžanaści kureńnia ŭ ZŠA za 2018 hod. Jany paraŭnali praciahłaść žyćcia ludziej, jakija kurać, kinuli kuryć i nikoli nie kurać.

Daśledčyki stvaryli tak zvanyja «tablicy žyćcia», vykarystoŭvajučy matematyčnyja raźliki, zasnavanyja na ryzykach śmiarotnaści dla roznych uzrostaŭ. Heta dazvoliła padličyć, kolki hadoŭ žyćcia čałaviek hublaje ci nabyvaje ŭ zaležnaści ad taho, praciahvaje jon kuryć ci kinuŭ u kankretnym uzroście.

Navat u stałym uzroście možna pavialičyć praciahłaść žyćcia. Naprykład, čałaviek, jaki kinuŭ kuryć u 65 hadoŭ, moža dadać u siarednim 1,7 hoda, a ŭ 75 hadoŭ — 0,7 hoda. Pry hetym amal u kožnaha siomaha (14,2%) 75-hadovaha čałavieka jość šaniec nabyć jak minimum dadatkovy hod žyćcia.

Iźmienienije prodołžitielnosti žiźni v zavisimosti ot toho, kohda čiełoviek brosił kuriť Change in life expectancy depending on when a person quit smoking Źmiena praciahłaści žyćcia ŭ zaležnaści ad taho, kali čałaviek kinuŭ kuryć

Vyniki pakazali, što amal kožny dziasiaty čałaviek, jaki kinuŭ kuryć va ŭzroście 65 hadoŭ, moža nabyć minimum 8 dadatkovych hadoŭ žyćcia, a kožny dvanaccaty (8%) čałaviek, jaki kinuŭ kuryć u 75 hadoŭ, moža nabyć 4 hady.

Takim čynam admova ad kureńnia na lubym etapie žyćcia prynosić istotnyja pieravahi i dapamahaje palepšyć jakaść žyćcia, źnižajučy ryzyki ciažkich zachvorvańniaŭ.

Kamientary2

  • American Tobacco
    13.10.2024
    A navošta pačynać?
  • Čieł
    18.10.2024
    Eto statistika. V płanie, jeśli ty pravitielstvo i hovoriš o prodołžitielnosti žiźni v stranie, to da eto rabotajet. A vot jeśli ty otdielnyj individuum, to možieš zahnuťsia v luboj momient, i otkaz ot kurienija tiebia nikak nie spasiot, i ničieho nie harantirujet. Eto kak łotieriejnyje bilety skupať v nadieždie razbohatieť.

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Vielmi cikavyja zajavy sajuźnika Pucina». Kiraŭnik MZS Hiermanii adreahavaŭ na zajavy Łukašenki pra vajnu va Ukrainie7

U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ11

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić