Zdaroŭje11

Biełstat ustanaviŭ, dzie ŭ Biełarusi najčaściej chvarejuć i na što

Najčaściej biełarusy pakutujuć ad chvarob orhanaŭ dychańnia. U minułym hodzie imi pierachvareli bolš za 4,5 miljona razoŭ. Heta pryblizna na 375 tysiač mienš, čym hodam raniej, paviedamlaje Biełstat.

Ilustracyjnaje fota, AP Photo/Jean-Francois Badias

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek najčaściej ad chvarob orhanaŭ dychańnia pakutujuć u Minsku. U minułym hodzie imi chvareli bolš za 57,8 tysiač razoŭ na 100 tysiač žycharoŭ stalicy. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: bolš za 43,1 tysiačy na 100 tysiač.

Na druhim miescy pa raspaŭsiudžanaści — traŭmy, atručvańni i inšyja nastupstvy źniešnich pryčyn. Na ich prypadaje 652 tysiačy vypadkaŭ. U paraŭnańni z 2022 hodam hety pakazčyk taksama skaraciŭsia, tady fiksavali 657,1 tysiačy vypadkaŭ.

U minułym hodzie traŭmy i atručvańni najčaściej zdaralisia ŭ stalicy — kala 8,5 tysiač vypadkaŭ na 100 tysiač čałaviek. Najmienš ich było ŭ Viciebskaj vobłaści: bolš za 5,1 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač.

Na trecim miescy pa častacie — chvaroby kaściova-myšačnaj sistemy i złučalnaj tkanki. Tut idzie havorka pra 482,2 tysiačy vypadkaŭ u 2023 hodzie. U 2022 hodzie na hetuju katehoryju prypadała 455,6 tysiačy vypadkaŭ. U Minsku fiksavałasia 7,6 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač nasielnictva, što źjaŭlajecca najvyšejšym pakazčykam pa krainie. Najmienš ich było ŭ Mahiloŭskaj vobłaści: amal 2,5 tysiačy na 100 tysiač.

Rak u 2023 hodzie ŭpieršyniu dyjahnastavali ŭ bolš čym 58 tysiač biełarusaŭ. Hodam raniej taki dyjahnaz byŭ pastaŭleny ŭ 53 tysiač čałaviek.

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek rak najčaściej fiksujuć u Homielskaj vobłaści — 654,7 vypadka. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: 604,3 vypadka. U Minsku — 637,5 vypadka na 100 tysiač čałaviek.

Z 2015 hoda značna skaraciłasia kolkaść chvorych na tubierkuloz. U 2023 hodzie hety dyjahnaz upieršyniu byŭ pastaŭleny prykładna 1,3 tysiačy čałaviek, a ŭ 2015 hodzie — bolš za 3,1 tysiačy. Najčaściej chvarobu fiksujuć u Homielskaj vobłaści: 19,4 vypadka na 100 tysiač čałaviek. Najredziej — u Minsku: 7,3 vypadka.

Kamientary1

  • Dziarž Statystyka
    10.10.2024
    Delenda Est

Ciapier čytajuć

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy9

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy

Usie naviny →
Usie naviny

Ciomny bok miedytacyi i «praktyk asensavanaści»5

Jeŭropa znoŭ bje tempieraturnyja rekordy. U Ispanii — +46°C6

Ministr zamiežnych spraŭ Słavakii zajaviŭ, što, mahčyma, Rasii treba «daravać usio, što adbyłosia»11

«Azaronak nie choča, kab jamu dali bolšuju zarpłatu i samomu pić łate na terasie. Jon choča, kab nichto nie piŭ łate»9

«Achranieć prosta. Kuplajcie biełaruskaje». Pakupnica aburyłasia napaŭhniłymi kabačkami ŭ kramie5

Zorku «Mściŭcaŭ» prydušyŭ šaścitonny śniehaačyščalnik. Akcior padzialiŭsia, jak adnaŭlaŭsia paśla komy2

Načny avijaŭdar Rasii pa Ukrainie byŭ najbujniejšym z pačatku vajny

Inžyniera-kanstruktara z upraŭleńnia «Pielenha», jakoje robić techniku dla rasijskaha vojska, asudzili pa palityčnych artykułach5

Fejśfitnes i nitki dla padciažki tvaru nie pracujuć — płastyčny chirurh tłumačyć čamu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy9

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić