Hramadstva1717

Biełaruska matematyčna dakazała, što kuplać bulbu bolš vyhadna, čym vyroščvać. U kamientarach haračyja sprečki

Kryścina vielmi mocna nie chacieła ŭ čarhovy raz jechać kapać bulbu ŭ viosku da baćkoŭ muža, a hałasłoŭnyja zapeŭnivańni ŭ duchu «vyhadniej kupić na rynku» nie dapamahali. Pryjšłosia źviarnucca da skrupuloznaj matematyki. Dziaŭčyna ŭziałasia za padliki, zaklučyŭšy zakład na 100 rubloŭ sa śviakruchaj.

Dakładnymi raźlikami biełaruska padzialiłasia ŭ tyktoku, zaŭvažyŭ Onliner.

 Voś što i na jakija sumy treba dla pasadki pola na 13 sotak:

  • hnoj za 70 rubloŭ, jaki pryjazdžaje rastreści muž Kryściny, marnujučy na ​​paliva 46,8 rubla;
  • uzvorvańnie pola traktaram pa taryfie 4 rubli za sotku, heta značyć usiaho vychodzić 52 rubli;
  • narezka radoŭ — 50 rubloŭ;
  • sama pasadka 13 miaškoŭ bulby sažałkaj abychodzicca ŭ tyja ž 52 rubli (rascenki jak u traktara). Sadžać pryjazdžajuć Kryścina z mužam (plus 46,8 rubla za bienzin) i brat muža, u jakoha vydatki na paliva bolš (vychodzić 78 rubloŭ);
  • letam treba trojčy abhaniać bulbu, adzin raz pratručvać travu i dva-try razy trucić žukoŭ. Abhonka — 3 rubli za sotku (dla hetaha nieabchodny pryjezd muža). Razam: 117 rubloŭ. Vydatki na chimiju ad parazitaŭ — 20 rubloŭ, i znoŭ ža siudy ŭklučajem bienzin dla aŭto;
  • kapać bulbu pryjazdžajuć dźvie siamji (124,8 rubla — ahulnyja vydatki na paliva). Razahnać kapałkaj pole — 52 rubli.

Padbiŭšy ŭsie vydatki, Kryścina vyvieła sumu ŭ 808,2 rubli.

Što atrymlivaje siamja za hety košt? 45 miaškoŭ bulby, ź ich prydatnaj da ŭžyvańnia ŭ ježu nabiarecca tolki 22 miaški: zanadta drobnaja pojdzie na korm kuram, siaredniaja — na nasieńnie. Kryścinie ž z mužam dastaniecca tolki 7 miaškoŭ.

Dziaŭčyna viedaje, dzie šukać adbornuju bulbu hatunku «Skarb» pa 1 rublu za kiłahram, dy i ŭ vioscy susiedzi addaduć kolki zaŭhodna pa takim ža košcie.

Vychodzić na 808 rubloŭ možna, adpaviedna, kupić 808 kiło kłubniaŭ — u miaškach atrymlivajecca 23 štuki pa 35 kiłahram. Heta značyć na ceły adzin miašok bolš, čym udałosia vyraścić svaimi namahańniami, ale pa tym ža košcie.

U kamientarach čakana sčapilisia dźvie krajnaści.

Pałova karystalnikaŭ Kryścinu padtrymała, maŭlaŭ, narešcie chtości ŭziaŭ i zmoh dakazać baćkam, što bulbačka ź lecišča nie biaspłatnaja.

Niekatoryja dziaŭčaty prapanavali dadać u zatraty navat adnaŭleńnie sapsavanaha na aharodzie manikiuru.

Druhaja častka apieluje da viekavych tradycyj, čystaha pavietra i taho, što čas, praviedzieny z rodnymi za karysnaj spravaj, potym ni za jakija rubli nie kupiš.

Zrazumieła, znajšlisia i dzirki ŭ padlikach, i vypady pra nizkuju ŭradžajnaść pola ŭ śviakruchi Kryściny («z 13 sotak pavinna atrymacca minimum 100 miaškoŭ»).

A «ekanamisty» panura zajavili, što kali ŭsie pabiahuć kuplać bulbu, to košt na jaje ŭźlacić da niabiosaŭ.

Kamientary17

  • Biełarus
    22.10.2024
    Kotya, racyja! Heta žančyna z artykuła padličyła vyklučna svaje vydatki (dajechać z mužam u viosku z horada, za ŭsio tam zapłacić i hd). Dla tych, chto žyvie ŭ vioski, vydatki buduć u dva razy nižej, a niekatorych vydatkaŭ uvohule nie budzie.
  • Muščyna 30 let
    22.10.2024
    Nie, nie to čtoby eto supier rientabielnoje mieroprijatije, no ona toplivo posčitała, t.ie. jeśli by nie bulba, to oni k roditielam muža voobŝie by nie jezdili?
    Pusť tohda posčitajet skolko jedy jeŝie oni tam sjeli i skolko vodki śviekr s mužiem vypili
  • Janka
    22.10.2024
    Čałyj jašče ŭ časy EnP tłumačyŭ, što mienavita stanoŭčym ekanamičnym vynikam biznes adroźnivajecca ad chobbi. U raźliku nie ŭličana hałoŭnaje - rynkavy košt pracoŭnaj siły (sabie i svajakoŭ), jakaja ŭ prychilnakaŭ sielhasvytvorčaści na leciščy pracuje albo biespłatna, albo za ježu. Darečy, mienavita zanižany košt pracoŭnaj siły źjaŭlajecca adzinym z hałoŭnych čyńnikaŭ zachavańnia nieefiektyŭnaj łukašenkaŭskaj ekanamičnaj madeli - vy strymlivajecie ekanamičnuju mihracyju i robicie vyhlad, što płacicie - tady my budziem rabić vyhlad, što pracujem. I kali razryv u apłacie adnolkavaj pracy z susiednimi stranami dasiahnuŭ krytyčnaha pamieru (u razy)- heta madel pačała chraščać na vačach.

Ciapier čytajuć

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskija prapahandysty terminova evakuirujucca z Tehierana6

«Zahruzka ŭpała, zakazaŭ mienš». Rabotnikaŭ pradpryjemstva ŭ Rečycy stali adpraŭlać u adpačynki biez apłaty4

Čamu vučeńni «Zachad-2025» vyrašyli pravieści ŭ centry krainy, a nie kala miežaŭ NATA — mierkavańnie ŭkrainskaha palitołaha4

Prarasijskija nadpisy na ciele ŭkrainskaha vajskoŭca vyrazaŭ chirurh padčas apieracyi4

Kala bierahoŭ Kanady zaŭvažyli redki čorny ajśbierh1

Zamiest vajny słany ŭ novaj knizie Sašy Filipienki. I Maskva11

CACHAŁ zahadaŭ žycharam adnaho z rajonaŭ Tehierana evakujavacca. Zrujnujuć budynak dziaržaŭnaha telebačańnia3

ZŠA pierakidajuć na Blizki Uschod druhi avijanosiec i dziasiatki samalotaŭ8

«Pradali 1647 kupiur za 3 dni». Ažyjataž vakoł pamiatnaj banknoty Nacbanka nie ścichaje3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić