Śviet11

Izrail atakavaŭ iranski ciažkavodny reaktar u Araku. Što heta za abjekt?

19 červienia 2025 hoda izrailskaja armija naniesła ŭdar pa iranskim jadziernym abjekcie — ciažkavodnym reaktary IR-40 u horadzie Arak, prykładna za 250 kiłamietraŭ ad Tehierana. Heta adzin z najbujniejšych jadziernych abjektaŭ Irana. Pavodle zajaŭ Izraila, tam mahli vyrablać płutonij, prydatny dla stvareńnia jadziernaj zbroi, piša Euronews.

Fota: Atomic Energy Organization of Iran via AP

Izrail zahadzia papiaredziŭ pra mahčymuju ataku i zaklikaŭ žycharoŭ pakinuć rajon. Padčas napadu byli naniesienyja ŭdary, u tym liku pa aktyŭnaj zonie reaktara. Iranskija ŚMI paviedamlajuć pra evakuacyju žycharoŭ, choć surjoznych razbureńniaŭ nie zafiksavana. Na videa, apublikavanym paśla incydentu, vidać vybuchi.

Reaktar IR-40 pabudavany ŭ 2003 hodzie i ŭklučaje ŭłasna sam reaktar i zavod pa vytvorčaści ciažkaj vady. Padrabiaznaści trymajucca ŭ sakrecie, ale viadoma, što nad im pracavali i zamiežnyja śpiecyjalisty, u tym liku z Rasii.

Iran śćviardžaje, što abjekt pryznačany tolki dla mirnych metaŭ, ale zachodnija ekśpierty bajalisia, što tam mohuć vyrablać materyjały dla jadziernaj zbroi. Pavodle acenak, reaktar moh štohod davać da 9 kh płutoniju — hetaha chapiła b dla stvareńnia jadziernaj bomby.

Pavodle damoŭlenaściaŭ 2015 hoda ab abmiežavańni jadziernaj prahramy Irana, kraina pavinna była madernizavać reaktar i vyklučyć mahčymaść jaho vajskovaha vykarystańnia. U 2016 hodzie Iran zajaviŭ, što zacemientavaŭ aktyŭnuju zonu reaktara, ale nieŭzabavie vyśvietliłasia, što Iran pieravysiŭ dapuščalnyja zapasy ciažkaj vady i navat pieradaŭ jaje častku ŭ Aman.

Paśla ataki iranskaje telebačańnie zajaviła, što pahrozy radyjacyi niama. MAHATE paćvierdziła paškodžańnie reaktara, ale adznačyła, što na momant udaru jon nie pracavaŭ i nie ŭtrymlivaŭ jadziernych materyjałaŭ, tamu radyjacyjnych nastupstvaŭ niama.

Adnak pra stan susiedniaha zavoda ciažkaj vady infarmacyi pakul niama.

Kamientary1

  • Ihar Lamieš (vyklučna na knizie Eryka Dž Chołła)
    19.06.2025
    "19 červienia 2025 hoda izrailskaja armija naniesła ŭdar pa iranskim jadziernym abjekcie — ciažkavodnym reaktary IR-40 u horadzie Arak, prykładna za 250 kiłamietraŭ ad Tehierana. Heta adzin z najbujniejšych jadziernych abjektaŭ Irana. Pavodle zajaŭ Izraila, tam mahli vyrablać płutonij, prydatny dla stvareńnia jadziernaj zbroi, piša Euronews."

    Lohkavodny (zvyčajnaja vada) - pastaŭleny na sušu patomak reaktaraŭ dla padvodnych łodak i avijanoscaŭ. Mienšyja habaryty. Mienšyja kapitalnyja zatraty na etapie biedaŭnictva. Zaležnaść pa uzbahačanamu 235U palivu na uvieś termin ekspłuatacyi, dla krain, jakija nie umiejuć uzbahačać uran sami.

    Ciažkavodny (dejteryjevaja vada) - reaktar, jaki pazbaŭlaje ekspłuatanta ad zaležnaści pa uzbahačanamu 235U palivu. Bolšyja habaryty (u 6-7 razoŭ). Bolšyja kapitalnyja zatraty pry budaŭnictvie, u tym liku z-za patreby u ciažkaj vadzie, jakaja doraha kaštuje. Ale: praz 5 hadoŭ ekspłuatacyi robiacca tańniejšymi u absłuhoŭvańni za lohkavodnyja, z-za tańniejšaha paliva, jakoje nie treba uzbahačać, i jakoje raspadajecca bolš poŭna. Vynik: na kožny kh U ciažkavodny vypracuje pryblizna ŭ 2 razy bolš elektraenierhii, čym lohkavodny.

    Płutonij napracoŭvajecca i tam i tam. Ciažkavodny bolej praduktyŭny.

    U ciažkavodnym ciaham ekspłuatacyi stvarajecca bolej trytyja, čym u lohkavodnym. Jon niebiaśpiečny, ale mienavita hetaja asablivaść pryciahvaje da ciažkavodnych reaktaraŭ uvahu śpiecyjalistaŭ pa jadziernamu sintezu.

    Kanada koliś pradała ciažkavodnyja reaktary Indyi, a indusy zrabili bombu.

    Čym u 70-ja kiravalisia kanadcy?

    Historyja sa štučnastvoranymi, adsutničajučymi u pryrodzie, elemientami, hodnymi dla bomb, staraja. Płutonija treba mienš za uran, a inšaha štučnastvoranaha - jašče mienš za płutonij.

    A voś vybar "stratehičnaha partniera" - jabłyk razdora. Šulery za adnym stałom źbirajucca nie pieršy raz.

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ32

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak žychary vioski pad Maładziečnam zmahajucca za čystuju vadu ŭžo 15 hadoŭ

Tramp raskazaŭ, kali sustreniecca z Pucinym3

24‑hadovaha chłopca z Asipovičaŭ, jaki chacieŭ uvajści ŭ IT, asudzili pa palityčnym artykule, choć jon ničoha nie zrabiŭ11

Rasija zakryje kulturnyja centry niamieckaha Instytuta Hiote1

Sajman Šuster: Heta jana. Zialenski aficyjna zapuściŭ apieracyju M&Ms, kab paralizavać maskoŭskija aeraporty21

Zaŭtra ŭ Biełarusi mahčymy tarnada

Statkievič zaklikaŭ «hłybokapavažanuju Našu Nivu» nie vykarystoŭvać słova «łabuda», a Cichanoŭskaha — nie narakać na ŚMI36

Bukmiekiery abnavili śpis favarytaŭ na Nobieleŭskuju premiju pa litaratury1

U Mahilovie adkryli šyldu hubiernataru Dembavieckamu. Datu śmierci jamu napisali na hady raniejšuju za sprobu ŭciačy z Savieckaj Rasii9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ32

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić