Andrej Stryžak, jaki akazaŭsia dniami ŭ epicentry skandału z rassyłkaj dykpikaŭ, u svaim telehram-kanale ščyra raskazaŭ pra asabistaje i adkazaŭ na pytańnie nakont žonki.

«Hety post pra mianie, jak pra čałavieka, bo da niadaŭniaha času vy viedali mianie jak funkcyju. Try dni nie źmianili śviet, ale šmat što pakazali mnie. Niekatoryja rečy, źviazanyja z publičnaj reakcyjaj, ja ŭžo bačyŭ raniej, niekatoryja adčuŭ upieršyniu. Ale ž, samaje hałoŭnaje, što novaha ja maju, — heta svabodu. Svabodu kazać, kim ja nasamreč jość.
Kab zrazumieć, što ŭ ciabie balić cieła, nie treba być doktaram. Dastatkova prysłuchvacca da siabie. I iści da doktara, kali ty razumieješ, što jość prablema i niešta balić. Ź psichikaj toje ž samaje, ale pryznać heta značna ciažej.
Ja ščyra pahutaryŭ ź ludźmi, što dobra viedajuć mianie i mahu dakładna skazać sabie i vam — ja maju prablemu z seksualnaj zaležnaściu i źbirajusia pracavać ź joj sa śpiecyjalistami. Ale ž pra ŭsio pa paradku.
Ad 18.05.2023 hoda ja nie źjaŭlajusia žanatym čałaviekam. My z žonkaj skasavali asabistyja ramantyčnyja dačynieńni i vykonvajem tolki supolnyja abaviazki vychavańnia dziciaci. Hetaja situacyja mocna paŭpłyvała na moj stan, pavodziny i dalejšaje raźvićcio padziej. 2023 hod byŭ adnym z najhoršych u maim žyćci, ja mieŭ vialikija prablemy z zaležnaściami — ałkaholnaj, charčovaj i seksualnaj, — i ŭsio skončyłasia ciažkim pierałomam. Paśla pierałomu ja ŭziaŭsia za zdaroŭje — daŭ rady z ałkaholem, skinuŭ vahu, viarnuŭ funkcyju ruki, ale ž zusim nie davaŭ rady z stanam psichiki.
Ciapier ja razumieju, što heta pieršapryčyna prablemy, što ŭžo trecija sutki abmiarkoŭvajuć usie. Ja praktyk, i majo rašeńnie — źviarnucca da śpiecyjalistaŭ. Kali niechta maje nadziejnyja kantakty dobrych śpiecoŭ, što pracujuć z takim typam zaležnaściaŭ, budu vielmi ŭdziačny».
Andrej Stryžak akreśliŭ nastupnyja try punkty
«1) Ja prynošu svaje ščyryja prabačeńni ŭsim, kamu ja moh prynieści škodu svaimi dziejańniami, zališniaj uvahaj, nastojlivaściu, prapanovaj niepažadanaha kantakta. Hetym dziejańniam niama apraŭdańniaŭ, i ja razumieju što kryŭdu zaŭsiody vyznačaje pakryŭdžany. Kožny čałaviek maje svajo ŭjaŭleńnie pra flirt, seksualnyja pavodziny i h.d., ale ž heta zaŭsiody asabisty pohlad i madel pavodzinaŭ. Ja liču, što ŭ seksualnych pavodzinach ludziej dapuščalnyja roznyja formy i kambinacyi, kali jany sa zhody ŭsich chto ŭdzielničaje ŭ pracesie. Ale ž pytańnie zhody mnoj nie było da kanca adrefleksavanaje.
2) Ja nie ŭličvaŭ momantu, što niechta z maich adrasatak moža ŭsprymać mianie jak čałavieka z pazicyjaj ułady nad imi. Heta moža prahučać dziŭna, ale ž ja kažu pra svajo ŭspryniaćcie. Tyja, chto viedaje mianie asabista, viedajuć, što ja nie ŭklučaju asabistyja ŭpadabańni, ci antypatyi ŭ pracu. Nichto z tych, chto chiejciŭ mianie, nijak nie byli dyskryminavanyja ŭ dapamozie. Taksama važny momant — dapamohu ad BYSOL tak ci inakš atrymali dziasiatki tysiač čałaviek. Va ŭmovach emihracyi luby moj pryvatny kantakt z amal luboj žančynaj ź Biełarusi i našaha pola, heta patencyjny kanflikt intaresaŭ.
3) U mianie byli momanty adpraŭki niesankcyjanavanaha i niepažadanaha kantentu, dzie ja nie atrymaŭ vyraznaj zhody. Ale ž ja paviniŭsia i atrymaŭ prabačeńni ŭ hetych historyjach. Astatnija pryvatnyja pierapiski, što rabilisia mnoj, vialisia ŭ režymie ŭzajemnaści: ja pisaŭ, i mnie pisali, i pa tym, što i jak pisali, ja ličyŭ što heta aktyŭnaja zhoda. Kali mnie niechta kazaŭ nie, ja spyniaŭsia. Bo nie — heta značyć nie. Ale ž, jak bačna pa dumcy vyšej, tak heta taksama nie zaŭsiody tak. Što z hetym usim rabić i jak budavać dalej svajo asabistaje žyćcio, kab nikoha nie pakryŭdzić i paźbiehnuć mahčymaha kanfliktu intaresaŭ, ja nie viedaju. Mahčyma, kali b ja lepš razumieŭ hety momant z pazicyjaj ułady, to pavodziŭ by siabie pa-inšamu. Mahčyma, niechta padkaža».
Što budzie z rasśledavańniem u fondzie
«Nakont taho što kankretna adbyvałasia ŭ maim asabistym žyćci ja budu razmaŭlać u miežach raźbiralnictva inicyjanavanaha BYSOL. Jano budzie usiebakovym i abjektyŭnym, bo budzie pryciahnutaja niezaležnaja ekśpiertyza. Pieršaha vieraśnia 2025 hoda kamisija apublikuje rašeńnie abaviazkovaje da vykanańnia. Jano vyrašyć moj asabisty los.
Maja zadača razabracca ŭ tym, što ja rabiŭ i jakoje pakarańnie ja mušu panieści. Kožnaje pakarańnie musić być suvymiernaje dziejańniu. Jość zakony, my ŭ Jeŭropie, to davajcie budziem imi kiravacca. Kali ja złačynca — to mušu być pakarany. Ale nie źniščany jak čałaviek i asoba.
Tamu jak majecie što skazać, ci vykazać pretenzii, možacie heta zrabić albo ŭ BYSOL, albo ŭ luboje miedyja.
Usim, chto padtrymlivaje mianie, ja vielmi ŭdziačny. Tyja, chto piša mnie słovy padtrymki, adździalajuć toje niedapuščalnaje, što ja zrabiŭ, ad taho dobraha, što ja zrabiŭ. I takaja padtrymka dapamahaje mnie razabracca ŭ sabie i pamiatać, što luby čałaviek i ja ŭ tym liku — heta suma ŭsich jahonych učynkaŭ — drennych i dobrych. I heta kaštoŭna, kali stolki ludziej choča, kab mianie fizična nie isnavała».
«Ja nie raźvitvajusia z vami. Čas pakaža šlach», — padsumavaŭ Andrej Stryžak.
Niekalki aktyvistak abvinavacili Stryžaka: vysyłaŭ im dykpiki
«U žyćci kožnaha čałavieka jość učynki, što nie dadajuć jamu honaru». Stryžak prakamientavaŭ abvinavačańnie ŭ rassyłańni dykpikaŭ
«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka
Navošta mužčyny šluć žančynam dykpiki?
Andreja Stryžaka časova adchilili ad kiravańnia «Bajsołam»
«U nas tatalnaje padzieńnie». Pradstaŭnica dyrektarata Bysol prakamientavała skandał sa Stryžakom
Kamientary