Mierkavańni5656

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka

Historyju z dykpikami kiraŭnika «Bajsoł» vyklikała aktyŭnuju dyskusiju ŭ sacyjalnych sietkach. Sabrali mierkavańni viadomych biełarusaŭ.

Andrej Stryžak. Fota: sacsietki

Śviatłana Kurs, piśmieńnica:

BySol pamoh mnie. Andrej źviarnuŭsia z prapanovaju, abychodziŭsia ź ciarplivaściu i pavahaj (a ja tady była tupavataja). Kamanda mnie dapamahała, ciarpliva i piaščotna. Nie mnie adnoj pamahli. Tam praca tytaničnaja, stoma. Nie pierakreślivać hetaha!

Uratavalny prachod z kancłahieru patrebny, bo tam ludziej razam ź siemjami žaruć, vy ž čujecie chrubast i maŭklivy kryk.

Nie maju vialikaha razhonu dla asudžalnych vykazvańniaŭ. Sama charaša, ad niekatorych učynkaŭ vy adčuli b ahidu, jak adčuvaju jaje ja. Da taho ž ja nie papraviła mnohaha ŭ žyćci i nie budu papraŭlać.

Ale niezaležna ad usiaho: niaprošanyja dzikpiki jość uvarvańniem, uzłomam. Asabliva ad znajomych, supracoŭnikaŭ, tym bolš ad tych, ad kaho ty zaležyš. Žančyny nie pramaŭčali, jany zmahajucca za ŭłasnuju hodnaść i biaśpieku. Hetaje haŭno — mizahiniju, jakoj u śviecie vały kociacca, treba strymlivać i spyniać. I nie tolki žančynam, u mužčyn abaviazak pryvilejavanaha dušyć heta ŭ sabie.

Alaksandr Čarnucha, muzyčny krytyk i piśmieńnik:

Ch*j i banka piva — biełaruski akcyjanizm, maštabam jakoha pazajzdrościŭ by sam maestra Kuźmič. Nastolki malaŭniča apisać ahulny stan hramadstva i asobnych jaje aktaraŭ sieryjnym dzikpikam — heta sapraŭdny i biezumoŭny talent. U hetaj mietafary stolki roznych adcieńniaŭ drymučaj pieršabytnaj ciemry, što pošuk sensaŭ moža raściahnucca jašče na niekalki stahodździaŭ. Faličny pomnik nacyjanalnaj identyčnaści. Nulavy kiłamietr piersanalnaj adkaznaści.

Nasta Roŭda, dyrektarka «Našaj Nivy»:

Što ja nie mahu asensavać — heta navošta. Jakaja reakcyja čakajecca na niaprošany dzikpik małaznajomaha čałavieka, ź jakim u ciabie ničoha nie było i nie płanavałasia?

Naturalnaja reakcyja žančyny ŭ hety momant — pažyćciovy ban z dumkami «mańjačeła i vyčvareniec». Chočacie skaryć serca žančyny? Šlicie kvietki, heta ŭsio jašče pracuje, a nie voś heta voś usio.

Ale aburaje mianie ŭ hetaj situacyi najbolš biezadkaznaść. U ciapierašnim śviecie reputacyja — samaja kaštoŭnaja valuta. Jaje ciažka zarabić i lohka stracić. Internet usio pamiataje. Stvarać samomu na siabie kampramat, nie razumiejučy mahčymych nastupstvaŭ u vyniku apubličvańnia, — voś heta mianie złuje taksama. Padstaŭlać arhanizacyju, pravaabaroncaŭ, demsiły ahułam — nu jak tak? KDB siadzić i paciraje ruki.

Hety dzikpik lohka daravać i vytłumačyć, kali jaho šle čałaviek, jaki pradstaŭlaje i padstaŭlaje tolki sam siabie. Ale heta nie hety vypadak. Vielmi i vielmi škada. Čornaja pałasa ŭ demsił.

Alaksandr Knyrovič, biznesmien:

Rassyłka svaich dzikpikaŭ žančynam (bieź ich zhody) — tak sabie situacyja. Jana ŭžo pavinna była b stać pryčynaj dla surjoznaha asudžeńnia.

Heta ž rassyłka, ale z boku asoby, jakaja znachodzicca ŭ zaviedama bolš vysokim hramadskim statusie (navat kali havorka nie idzie pra pramoje padparadkavańnie) u zdarovym hramadstvie całkam mahčymaja była b pryčynaj dla kryminalnaha razboru.

U takija momanty treba nie prosta prasić prabačeńnia, a prasić prabačeńnia i sychodzić sa svajoj pasady, kab arhanizacyja mahła vypravić pamyłki, admycca ad ciabie i praciahnuć pracu.

Endzi Bajran, toj samy niaŭdačlivy muž, źniaty kamieraj na kancercie Coldplay, zvolniŭsia pa ŭłasnaj inicyjatyvie Ŭ TOJ Ž DZIEŃ.

Śmiech z hetaj nahody, a tym bolš «abarona» Andreja Stryžaka ŭ režymie «małajčyna, što pryznaŭsia», abo «jon tak šmat karysnaha zrabiŭ» mianie asabista prosta vyvodziać ź siabie.

U hety momant my vyhladajem jak adkryta seksisckaje hramadstva.

A jašče ž i napadki na žurnalistaŭ… jakija nie schłusili ni słovam.

Volha Łojka, ekanamičnaja ahladalnica:

Pakul abmierkavańnie idzie albo pa šlachu abiasceńvańnia pakuty paciarpiełych (tym bolš usie paŭnaletnija i nie padparadkavanyja) — maŭlaŭ, vydali, kali nie padabajecca. Druhi šlach — patrabavańnie nieadkładnaj refleksii i reakcyi fondu, demsił i naohuł usich vakoł. Zvolnić, rasstralać, admianić, vypalić kalonym žalezam.

Pakul dla biełarusaŭ pa-za miežami krainy šlach pošuku praŭdy i spraviadlivaści praź ŚMI zdajecca bolš prostym i vidavočnym. Chacia, jak piša «Naša Niva», i ŭ bolšaści krain ES, i ŭ Biełarusi za rassyłku takich fota praduhledžana adkaznaść. Naprykład, zhodna z Kryminalnym kodeksam Niderłandaŭ adpraŭka dzikpika — seksualnaje złačynstva.

Tak što vykarystańnie cyvilizavanych instrumientaŭ, nakštałt zajavy ŭ palicyju, — całkam pracoŭny varyjant. Jano i prafiłaktuje lepš, čym apubličvańnie. Pieršaja ž sproba ź vialikaj vierahodnaściu stanovicca apošniaj. I niehatyŭnyja nastupstvy dla biezumoŭna kaštoŭnaj dla Biełarusi arhanizacyi nie nadychodziać. Adpracavaŭ/zapłaciŭ štraf/minuŭ terapiju — i trymaješ siabie ŭ rukach va ŭsich sensach.

A davajcie ŭ Novuju Biełaruś nie brać usie hetyja dzikija kiejsy z chatnim hvałtam, charasmientam, prymusovaj rassyłkaj dzipikaŭ i zajavami pra toje, chto ŭ siamji hałoŭny! Jość čas adrefleksavać heta, paznačyć nieprymalnaść, pravieści prafiłaktyku. Vielmi ž heta naftalinavyja štuki. Tak i chočacca skazać: my ŭ Jeŭropie XXI stahodździa, i tak užo nie nosiać.

I heta taksama nas budzie vyhadna adroźnivać ad naskroź falšyvych zmaharoŭ «tradycyjnych kaštoŭnaściaŭ» z natoŭpam prateže, paluboŭnic, pazašlubnych dziaciej.

Iryna Ščasnaja, aktyvistka:

Maja dumka prostaja: mnie škada źniščanych karysnych inicyjatyŭ. I vielmi baluča bačyć, jak usia praca, jakaja pavinna dapamahać ludziam, paralizujecca praź plotki, čutki i asabistyja kryŭdy.

Niaŭžo ŭsio heta važniej za tych, kamu realna patrebna dapamoha?

Adna ź niadaŭnich navin — maci z tryma dziećmi, jakim udałosia evakujavacca ź Biełarusi. Heta — žyćciovyja pieramieny. Heta — realnaja źmiena losu.

Ciapier dazvolcie mnie źviarnucca da žanočaj aŭdytoryi — z pavahaj i ščyraściu.

Vybačajcie, ale ja nie razumieju, što takoje hvałt abo «psavańnie žanočaha honaru» ŭ tym sensie, jak heta padajecca ŭ abvinavačvańniach. Jość bolš važnyja rečy! Nie razumieju nie tamu, što admaŭlaju bol inšych, a tamu, što asabista nie pieražyła padobnaha vopytu. Na maralnym uzroŭni ja, biezumoŭna, spačuvaju, ale — kali być zusim ščyraj — ja nie padvodziła b heta pad kryminalny pieraśled, asabliva biez dokazaŭ.

I voś tut asnoŭnaje pytańnie. Z adnaho boku — maci i troje dzietak, jakija paźbiehli represij, ź inšaha — ludzi, jakija śćviardžajuć, što atrymali psichałahičnuju traŭmu.

Ci možna heta sapraŭdy supastaŭlać? Ujavicie ciapier, što evakuacyi bolš nie budzie. Što maci siadzić u turmie, a dzieci — u lepšym vypadku — z babulaj, u horšym — u dziaržsistemie. I ŭsio heta — bo chtości vyrašyŭ «razabracca», «pastavić kropki nad i», «pakarać za niapravilnyja dziejańni».

My, biełarusy, prajšli praz strach, bol, katavańni i straty. Ale čamuści tak i nie navučylisia šanavać, zachoŭvać i rabić karyść. Zatoje svarycca, kapacca ŭ čužym brudzie i raściahvać kanflikty na dni i tydni — heta my ŭmiejem. I voś heta — sapraŭdnaja trahiedyja.

Apytanka

Kamientary56

  • Niefanatka
    22.07.2025
    Nielzia vsie žie mužčinam zanimať rukovodiaŝije dołžnosti: on ili dumajet, v koho pienis vsunuť, ili v krajniem słučaje komu dikpik otpraviť. Nie mohu siebie priedstaviť načalnicu, kotoraja by načała fotki svojej vahiny massovo rassyłať małoznakomym ludiam
  • Filipp
    22.07.2025
    "I nie tolki žančynam, u mužčyn abaviazak pryvilejavanaha dušyć heta ŭ sabie."
    U jakim viekie jana žyvie? Dzie jana bačyć pryvilejavaść? U abaviazakie mužčyn dušyć samich sabie?
  • Nie pieriestaju udivlaťsia mužskoj tuposti
    22.07.2025
    Otpraviť svoju piśku baryšnie - čtoby čto? Čtoby ona upała v obmorok ot vostorha, a kak prišła v siebia, pobiežała udovletvoriať samca? Tak eto vyhladit v erotičieskich fantazijach avtorov?
    Prava Rovda, łučšie b ćviety słali. Dažie jeśli nie słožiłoś, pośle otpravki ćvietov - ty džientlmien. Pośle otpravki dikpika - žałkij izvraŝieniec

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu41

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

Bieraściejec pieratvaryŭ siamitonny vałun u kamiennuju vannu5

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili6

«Saŭt-park» žorstka vyśmiajaŭ Trampa. Bieły dom rezka asudziŭ12

RPC zapatrabavała ad Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy viarnuć u nazvach zhadvańnie Maskoŭskaha patryjarchata50

Minsk znoŭ zatapiła1

70-hadovuju žančynu z Homiela pasadzili za kamientary. Heta samaja pažyłaja palitźniavolenaja45

U rasijskim Saratavie vybuch. Abvaliŭsia ceły padjezd dziesiacipaviarchovaj panelki9

Siaredni zarobak daktaroŭ dasiahnuŭ 4100 rubloŭ «brudnymi»3

Amierykanskuju zorku Džejsana Deruła pryvieźli da Viktara Łukašenki17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu41

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić