«Dažylisia. U Biełarusi zabaraniajuć vystupać na biełaruskaj»
Navina pra toje, što hurt «Drazdy», jaki bolšaść svaich piesień vykonvaje na biełaruskaj movie, spyniaje vystupy, vyklikała chvalu abmierkavańnia.

Sam Karpanaŭ da hetaha skardziŭsia na niekatorych «hipieraktyŭnych błohieraŭ», jakija patrabujuć zabaranić hrupu: nazyvajuć imia Volhi Bondaravaj. Apošnim časam «Drazdy» atrymali dazvoł na vystupy ŭ abłasnych centrach, a voś u stalicu jaje nie puskajuć.
«Dažylisia»
«U Biełarusi zabaraniajuć vystupać na biełaruskaj» — hety kamientar nabraŭ najbolš łajkaŭ.
«Dažylisia», — zaŭvažaje na heta adzin z hledačoŭ.

Inšyja taksama nie chavajuć svajho abureńnia:
«Ź jakoha pierapudu ŭ Biełarusi nielha śpiavać na rodnaj movie?», «Što za niedarečnaść? Biełaruski hurt zabaraniajuć za biełaruskuju movu????», «Heta jak? Zabaraniać na biełaruskaj u Biełarusi?»

«Zabaranić Bondaravu»
Druhim pa papularnaści stała pytańnie:
«Chto ŭvohule takaja Volha Bondarava??».

Karystalniki masava prapanoŭvajuć prymianić tyja ž samyja miery da samoj danosčycy:
«Prapanuju zabaranić Volhu Bondaravu», «Zabaranić Volhu Bondaravu))», «Zabaranicie Bondaravu. Drazdy — suppier hrupa», «Kali my Bondaravu zabaronim?» — pišuć hledačy i atrymlivajuć istotnuju padtrymku.

«Kali ŭžo zabaroniać hetych błohieraŭ?», «A moža lepš błohieraŭ zabaranić», «Zabaranicie tych błohieraŭ, jakija chacieli zakryć hrupu «Drazdy»!!!», — unosiać prapanovy inšyja, nie zhadvajučy kankretnych imionaŭ.

Treci pa papularnaści vodhuk zakranuŭ moŭnaje pytańnie i niedarečnaść pretenzij:
«Nu, uvohule heta biełaruskaja hrupa. I što dziŭnaha ŭ tym, što śpiavaje na biełaruskaj?»

«Drazdy» zasłužyli dziaržaŭnyja ŭznaharody»
Asnoŭnaja ž masa paviedamleńniaŭ — heta słovy padtrymki i pryznańnie ŭ lubovi da tvorčaści «Drazdoŭ». Ludzi adznačajuć talent muzykaŭ.
«Drazdy vielmi talenavityja, niachaj vystupajuć, narod ich vielmi lubić», — hetaja prapanova atrymała bolš za 1400 łajkaŭ.

«Drazdy» — naša biełaruskaja hrupa. Vystupajcie z boham. Vas usie lubiać. Vy sapraŭdnyja biełarusy», «Lepšy Biełarusi hurt», «Jak ža tak? Heta naša rodnaja mova. Hanarycca hetym treba. Dobra śpiavajuć», «Jany vielmi kłasnyja, treba vystupać)», «Drazdy vy najlepšyja», «Adna tolki pieśnia «Nie pradajecca chata baćkoŭ» čaho vartaja. Małajcy chłopcy!»
Niekatoryja hledačy ličać, što zamiest zabaronaŭ muzyki zasłuhoŭvajuć aficyjnaha pryznańnia:
«Dy im narodnikaŭ treba davać takija pieśni ludzi z usiaho śvietu jeduć u Biełaruś słuchać ich!», «Na moj pohlad za svaju vialikuju pracu hrupa «Drazdy» zasłužyła dziaržaŭnyja ŭznaharody».

«Nie zdavajciesia»
Słuchačy z rehijonaŭ supakojvajuć muzykaŭ i zaklikajuć nie spyniać dziejnaść z-za prablem u Minsku.
«Akramia Minska, Vas čakajuć usiudy! Navat nie dumajcie sychodzić! Prablema dla Minčukoŭ, bo treba jechać u rehijony, kab Vas pačuć)», «Darahija «Drazdy», trymajciesia! Vašy pieśni ŭsłaŭlajuć pryhažość našaj krainy, viekavyja kaštoŭnaści, na jakich trymajecca Biełaruś!», «Chłopcy! Nie zdavajciesia. Vy lepšyja!!!» — vykazvajuć słovy padtrymki hledačy.

Zrešty, znajšlisia i tyja, chto pastaviŭ pad sumnieŭ praŭdzivaść infarmacyi z rolika.
«Heta fejk!»
«Mnie śmiešna, nie viercie, usio heta fejk, naadvarot, biełaruskaja mova ŭsiudy vitajecca», — śćviardžaje niechta.

Pakajańnie za 2020‑y nie dapamahło — kancertaŭ «Drazdam» nie dajuć. Hurt spyniaje vystupy, Karpanaŭ idzie ŭ biełaruskamoŭny stendap
Biełaruski čynoŭnik zahavaryŭ pa-biełarusku, čym vielmi ździviŭ i paradavaŭ ludziej
Repier Paźniaks, jaki parvaŭ internet pieśniaj pra havajskuju picu, vypuściŭ z Mejbi Bejbi sumiesny trek «Žabinka-Hrodna»
Ciapier čytajuć
«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy
Kamientary