Śviet44

Miełoni: Zachad pavinien patrabavać kroki napierad ad Pucina, a nie iści jamu nasustrač

Premjer-ministarka Italii Džordža Miełoni padčas sustrečy lidaraŭ Jeŭrasajuza na Kipry zajaviła, što Zachad pavinien patrabavać kankretnych krokaŭ ad Rasii, a nie praciahvać rabić joj sastupki.

Džordža Miełoni. Fota: AP Photo/Petros Karadjias

Miełoni adznačyła, što za apošni čas zachodnija krainy, u tym liku ZŠA, užo zrabili niekalki žestaŭ u bok Maskvy, ale nie atrymali dziejańniaŭ u adkaz. Tamu, na jaje dumku, ciapier čas źmianić padychod i čakać inicyjatyvy z rasijskaha boku.

«My i amierykancy, asabliva ŭ apošnija miesiacy, zrabili niekalki krokaŭ nasustrač Rasii, a z druhoha boku takoha nie ŭbačyli. Dumaju, nastaŭ čas hetaha zapatrabavać», — padkreśliła Džordža Miełoni.

Hetaja zajava prahučała na fonie abmierkavańnia mahčymaści zaprašeńnia prezidenta Rasii Uładzimira Pucina na samit G20, jaki pavinien adbycca ŭ śniežni ŭ amierykanskim Majami. Jak raniej paviedamlałasia, ideju zaprašeńnia Pucina razhladaje prezident ZŠA Donald Tramp, choć sam jon śćviardžaŭ, što nibyta pakul hetaha nie rabiŭ, ale ličyć udzieł rasijskaha lidara karysnym.

U Kramli, u svaju čarhu, adznačyli, što adnosna farmatu ŭdziełu Rasii ŭ samicie pakul jašče nie vyznačylisia — Pucin moža pajechać i sam, ale nie vyklučana, što krainu moža pradstaŭlać i inšy čałaviek.

Adnosiny pamiž Džordžaj Miełoni i Donaldam Trampam, jakija raniej ličylisia davoli ciopłymi, apošnim časam krychu pahoršylisia. Heta adbyłosia paśla taho, jak Miełoni padtrymała Papu Lva XIV u jaho kanflikcie z Trampam. Niahledziačy na heta, premjer-ministarka Italii padkreślivaje, što ŭ cełym suviazi pamiž jaje krainaj i ZŠA zastajucca tryvałymi.

Kamientary4

  • kakije šahi?
    25.04.2026
    kakije šahi sdiełała Italija i Jevrosojuz navstrieču Putinu? Priniała 20-yj pakiet sankcij?

    Prihłašienije na sammit 20-i -eto nie šah navstrieču Putinu(i vriad li Putin pojediet) , eto liš sozdanije usłovij dla pieriehovorov, dažie vojuiuŝije strany, kak Iran i SŠA, viedut pieriehovory, a už tiem boleje formalno nievojuiuŝim boh vieleł
  • pusť amierikanskomu łapidariju skažiet ob etom
    25.04.2026
    Tak problema v tom, čto idieołohičieskij blizki Miełoni, łapidarii iz SŠA zaniat tolko ustupkami putinu i davlenijem na Zielenskoho.
    putin, vsio eto, nazyvajet duchom Ankoridža.
  • Ale, Miełoni
    25.04.2026
    Sieńjera, vy ž i jesť zapad. Patrabuj, čieho ty nie patrabuješ. Nikto vam ničieho nie dołžien.

Ciapier čytajuć

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Kijevam znajšli cieła žančyny, jakuju rasšukvali za zamach u Manaka na ŭkrainskaha kryminalnaha biznesmiena8

Cichanoŭskaja: Kali buduć svabodnyja vybary, ja ŭ ich udzielničać nie budu. Ale ciapier nie čas kankuravać45

Budanaŭ: Łukašenka pačuŭ pieraściarohi Ukrainy. Nie baču pahrozy nastupu z boku Biełarusi10

U Hrodnie pradajuć unikalnuju kvateru, jakoj moh by pazajzdrościć Karłsan12

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie19

Šedeŭr Marka Šahała «Nad horadam» upieršyniu pryjedzie ŭ Biełaruś2

Čym zojmucca vypuskniki biełaruska-kitajskaj prahramy, jakuju skončyŭ Kola Łukašenka3

U Ščučynskim rajonie znajšli pažyłoha hrybnika, jaki try dni błukaŭ u lesie

Načny rakietny ŭdar pa Biełharadzie — atakavana pradpryjemstva «Hazprama», u horadzie prablemy sa śviatłom i vadoj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić