Va Uździenskim rajonie mužčyna pryviazaŭ sabaku ŭ lesie i pakinuŭ jaho tam na 10 dzion
Va Uździenskim rajonie zafiksavany vypadak žorstkaha abychodžańnia z žyviolinaj. Mužčyna pryviazaŭ svajho sabaku ŭ lesie i pakinuŭ jaho tam prykładna na 10 dzion. Svoj učynak jon patłumačyŭ tym, što nibyta «vychoŭvaŭ» žyviołu, piša rajonnaje vydańnie zorkanews.by.

U lesie kala vioski Nizok Uździenskaha rajona znajšli sabaku, pryviazanaha da dreva. Historyja stała viadomaja paśla videa ŭ tyktoku.
Žančyna pa imieni Hanna, jakaja niadaŭna kupiła daču ŭ hetaj miascovaści, hulała sa svaim sabakam. Susied prapanavaŭ pakazać joj «hrybnyja miescy», ale na samaj spravie zavioŭ u les i pakazaŭ sabaku, jakoha sam pakinuŭ pryviazanym.
Žyviolina była ŭ ciažkim stanie — źniasilenaja i abiazvodžanaja. Hanna aburyłasia i pačała spračacca z haspadarom, ale toj nie zmoh joj uciamna rastłumačyć svaje dziejańni. Tolki paźniej užo milicyi jon skazaŭ, što takim čynam «vychoŭvaŭ» žyviolinu.
Žančyna nie pakinuła sabaku: niekalki dzion prychodziła ŭ les, prynosiła jamu vadu i ježu. Pry hetym prosta adviazać žyviolinu jana bajałasia, kab taja znoŭ nie viarnułasia da haspadara. Zabrać sabaku da siabie žančyna taksama nie mahła, bo ŭ jaje ŭžo byŭ inšy hadavaniec, padabrany ŭ hetaj samaj vioscy.

Tady Hanna apublikavała historyju ŭ sacsietkach i atrymała dapamohu vałancioraŭ. Jana źviarnułasia ŭ milicyju, kab aficyjna zafiksavać fakt žorstkaha abychodžańnia. Na miesca vyjechali supracoŭniki RAUS i vieterynarnaja słužba. Padčas ahladu ŭ sabaki vyjavili źniasileńnie siaredniaj stupieni. Heta značyć, što na praciahu doŭhaha času jon nie atrymlivaŭ narmalnaha charčavańnia i dohladu.
U vyniku vałancior zabraŭ žyviolinu ŭ prytułak, dzie joj akazvajuć dapamohu. Paźniej dla sabaki buduć šukać novuju siamju.

Ciapier pa hetym fakcie pravodzicca pravierka. Siłaviki źbirajuć usie materyjały, kab vyznačyć, jakuju mienavita adkaznaść paniasie ŭładalnik.
Zakanadaŭstva Biełarusi praduhledžvaje niekalki varyjantaŭ pakarańnia. Kali dziejańni pryznajuć administracyjnym parušeńniem, haspadaru moža pahražać štraf (zvyčajna da 15 bazavych vieličyń, a ŭ bolš surjoznych vypadkach — da 30), hramadskija raboty abo administracyjny aryšt.
Adnak u hetym vypadku jość prykmiety bolš surjoznaha parušeńnia, bo žyviolina faktyčna była pakinutaja biez dapamohi i daviedzienaja da źniasileńnia. Tamu sprava moža być pierakvalifikavanaja ŭ kryminalnuju.
Kali budzie dakazana žorstkaje abychodžańnie, jakoje pryviało da škody zdaroŭju žyvioły, uładalniku moža pahražać aryšt abo abmiežavańnie voli da 2 hadoŭ. U vypadku abciažarvalnych abstavin — da 4 hadoŭ pazbaŭleńnia voli.
Akramia hetaha, uładalnik moža być abaviazany kampiensavać vydatki, źviazanyja ź lačeńniem i ŭtrymańniem sabaki.
Kamientary
No, čiełoviek, NAMNOHO chužie životnoho v svojej maśsie.
I jeŝio, možiet kto objaśniť počiemu traktorami s otvałami, cielenapravlenno razoriajut hniozda caplej i aistov ?
Jezdiat po polam, i, otvałami, vmiestie s ptiencami, razrušajut hniozda aistov i caplej.
Kakoj vried kołchozam, sovchozam łukašienko i ich polam nanosiat capli i aisty ?
I v tožie vriemia, za sobačku i kotika, vparivajut štraf.