Śpiavačka Naścia Kamienskich zajaviła, što praz ukrainskuju movu ŭ jaje źnik hołas i źjaviłasia kista
Ukrainskaja śpiavačka Naścia Kamienskich, jakaja razam z mužam Patapam (Alaksiejem Patapienkam) užo praciahły čas znachodzicca za miažoj, patłumačyła svajo viartańnie da ruskaj movy prablemami sa zdaroŭjem i paradaj psichołaha. Pra heta jana raskazała ŭ intervju rasijskaj žurnalistcy Kaciarynie Hardziejevaj, piša vydańnie TSN.

Pa słovach Kamienskich, paśla pačatku poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia jana kala paŭhoda starałasia razmaŭlać i śpiavać vyklučna pa-ŭkrainsku. Adnak paśla ŭ jaje raptoŭna źnik hołas, a na hałasavych źviazkach źjaviłasia kista.
Śpiavačka źviarnułasia da psichołaha, jaki, pavodle jaje słoŭ, paraiŭ joj viarnucca da ruskaj movy. Psichołah nibyta skazaŭ: «Viartajsia da ruskaj movy, tvajo cieła hetaha nie prymaje».
Kamienskich zajaviła, što ŭ hetaj situacyi havorka, na jaje dumku, nie pra toje, kamu naležyć mova, a vyklučna pra psichasamatyku. Jana skazała, što vieryć u psichasamatyku i ličyć, što ŭsio, što adbyvajecca z čałaviekam, idzie z hałavy.
Paśla hetaha śpiavačka viarnułasia da ruskaj movy ŭ štodzionnych znosinach i tvorčaści. Jana taksama zajaviła, što moŭnaje pytańnie va Ukrainie ciapier nibyta štučna abvastrajuć i vykarystoŭvajuć u palityčnych metach.
Pry hetym Kamienskich padkreśliła, što ličyć siabie patryjotkaj, ale ŭ pieršuju čarhu — svajoj siamji. Jana zajaviła, što asabistyja intaresy dla jaje važniejšyja za hramadskija.
Śpiavačka skazała, što ŭpeŭnienaja: Ukraina pavinna na sto pracentaŭ razmaŭlać pa-ŭkrainsku. Ale dla siabie jana vyrašyła, što choča sama vybirać, na jakoj movie razmaŭlać i śpiavać. Pavodle jaje słoŭ, paśla hetaha «ŭsio źmianiłasia», bo jana žyvie svajo žyćcio.
Zajava Kamienskich vyklikała va ŭkrainskich karystalnikaŭ sacsietak škvał ironii i abureńnia. Karystalniki vyśmiejvali łohiku jaje «lačeńnia» i prapanoŭvali Kamienskich źviarnucca nie da psichołaha, a da psichijatra.

Asobnaj temaj dla žartaŭ stała jaje raniejšaja sproba vyjści na ispanski muzyčny rynak. Karystalniki pačali razvažać, jakija «psichasamatyčnyja nastupstvy» mahła vyklikać u śpiavački ispanskaja mova.
U sacsietkach źjavilisia i fotažaby, u tym liku parodyja na nazvu knihi Iłaryjona Paŭluka «Ja baču, vas cikavić kista».

Inšyja karystalniki iranična razvažali pra toje, jak na čałavieka mohuć upłyvać roznyja movy. Niekatoryja pisali, što ŭkrainskaja mova sapraŭdy akazałasia mahutnaj zbrojaj, jakaja zdolnaja vykryvać «schavanyja kansiervy».
Hučali i zakliki bierahčy krainu ad padobnych «ekśpiertnych» parad psichołahaŭ i takich «patryjotaŭ». U adnym z žartaŭ śćviardžałasia, što ad pastajannaha vykarystańnia ruskaj movy ŭ śpiavački mahła vyraści chiba što «kista ŭ hałavie».
Karystalniki taksama prahnazavali budučyniu karjery Kamienskich i Patapa. Niekatoryja sarkastyčna mierkavali, što ŭžo nastupnaj vosieńniu jany mohuć adpravicca z hastrolami ŭ Rasiju, tłumačačy heta razvažańniami pra «dobrych ludziej, jakija nie chacieli vajny» i «mastactva pa-za palitykaj».
Inšyja iranična prapanoŭvali padziakavać Kamienskich za jaje «nievierahodnuju achviarnaść» u pieršyja miesiacy poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia. Maŭlaŭ, jana tady śpiavała «Ja — Ukraina» i «Čyrvonuju kalinu», kab padniać bajavy duch, a ŭzamien «zarabiła» kistu.
U sacsietkach taksama žartavali, što ŭkrainskaja mova ciapier nibyta stała hałoŭnym faktaram ryzyki ŭźniknieńnia roznych zachvorvańniaŭ. Pry hetym stary miem pra «ruskamoŭnuju skivicu» paśla novych vykazvańniaŭ śpiavački sastupiŭ miesca žartam pra novyja «dyjahnazy».
Karystalniki vyśmiejvali i «hajučyja ŭłaścivaści» ruskaj movy, iranizujučy, što kista, vierahodna, prosta «sama rassmaktałasia» biez chirurhičnaha ŭmiašańnia paśla taho, jak Kamienskich admoviłasia ad ukrainskaj movy.
«Jon sapraŭdy dapamoh ukrainskaj armii». Va Ukrainie zapuścili naśmiešlivy fłešmob pra Maksa Karža
I Ukraina, i Rasija vyrazali z «Čałavieka-pavuka» pieśniu Manietački. A što Biełaruś?
Ad ukrainskaj śpiavački patrabavali vybačycca za videa z «charošym ruskim». Jaje admova vyklikała skandał
Ukrainskaja madel zhulała z hruzinskim biznesmienam viasielle ŭ Kanach na 5 miljonaŭ jeŭra. Viadučymi byli Jaŭhien Pierlin i Maksim Hałkin
Ciapier čytajuć
Elektronnuju «Biełaruskuju encykłapiedyju», stvoranuju jak prastoru «vierahodnych viedaŭ pra Biełaruś», cicha likvidavali razam z redakcyjaj. Kupu artykułaŭ pieradali Hihinu
Kamientary