Andrej Rasinski. Kadry

Najlepšaja biełaruskaja kamedyja ź Lavonam Volskim. Nie prapuścicie!

Vadevilnaja kamedyja Alaksandra Kananoviča pra niedareku-žanicha, jakoha pafarbavali ŭ zialony. U jakaści muzyčnaha atrakcyjonu — «Mama darahaja!» Lavona Volskaha. Dyplomny 20-chvilinny film maładoha režysera — heta najlepšaja biełaruskaja kamedyja — badzioraja, žyvaja j haradzkaja.


Koler kachańnia

Alaksandar Kananovič: Ja viedaju, u čym biełaruski kajf

Koler kachańnia

Biełaruś, 2005, kalarovy, 20 chv.

Režyser: Alaksandar Kananovič

Žanr: Ekscentryčny vadevil-kamedyja

Adznaka: 8 (z10)

Zialony, Volski i pjaŭkazavodčyk

Natchniony junak Leanard (Piotar Jurčankoŭ-mał.) imčycca na faetonie da niaviesty, pryznajecca ŭ kachańni, abdymajecca — sucelnaja idylija na tle krajavidaŭ rasiejskaha niečarnaziemja. Ale śledam źjaŭlajucca nasaty i vusaty Lavon Volski na čale arkiestryka «Krambambula» dy kandydat u cieści, ščodry j ščyry pjaŭkazavodčyk (Alaksandar Biaspały).

Ale sapraŭdnyja niepryjemnaści dla Leanarda pačynajucca ŭ horadzie. Kryž na jahonym viasielnym harnitury «stavić» pavietranaja cyrkavaja karova-ŭciakačka. Potym buduć jurlivaja haradžanka (Alesia Puchavaja), što prapanuje admyć kaściumčyk i pafarbavać jaho ŭ zialony koler, źjaŭleńnie muža-rahanosca (Ihar Kašeŭski), paśla jakoha pazielanieje i skura niedareki-hieroja, jurlivaja paleskaja znacharka…

Urešcie pieramoža sapraŭdnaje kachańnie stojkaj niaviesty (Julija Kaduškievič), što zdolnaje viarnuć ščaście «inšakolernamu».

Aholenym pa vulicach

U filmie niama anivodnaj słaboj ci prachadnoj roli, navat epizadyčnyja persanažy zapaminajucca. A sapraŭdnym padarunkam možna ličyć film dla vykanaŭcaŭ hałoŭnych rolaŭ P.Jurčankova-mał. i Ju.Kaduškievič.

Jurčankovu daloka nie zaŭždy šancavała z režyserami i scenarystami, a tut jon absalutna na svaim miescy. Jahony Leanard — lehkadumny, pustavaty, ale paciešny j sympatyčny. Aktoru mužna pryjšłosia šmat hadzin ciarpieć najaŭnaść na sabie hrymu, biehać pa horadzie ŭ afarbavana-aholenym vyhladzie. «Kali b ja viedaŭ, na što pahadziŭsia!» — skardziŭsia jon.

Niavieście (Julii Kaduškievič) u filmie pryjšłosia navat padać z kania. U apošniaj scenie, kali hierainia abdymaje svajho žanicha, jaje tonkija padrapanyja ruki vyklikajuć spačuvańnie.

Prydumana Ptašukom

«Koler kachańnia» — heta ŭdały debiut dźviuch kinaškoł. Kananovič — režyser, vyhadavany Akademijaj mastactvaŭ. Aperatar Alaksiej Arsienćjeŭ — vypusknik rasiejskaha VHIKu. Arsienćjeŭ — nia prosta talenavity aperatar. Praśvietlenyja kadry — nasyčanyja kalarovaj ekscentrykaj, kadry ruchomyja, impetnyja i trapiatkija, jak zakachanaje serca, — i kadry indyhava-ciomnyja, zababonnyja, sa śmiešna-złaviesnym vodbliskam vohnišča — usio heta nia prosta jahonyja tvory. U aperatara śviežy pozirk — i jon raskryvaje nam toje, da čaho naša voka ŭžo pryzvyčaiłasia.

Biełaruski horad byccam i ŭklučany ŭ rasiejskuju prastoru, ale j razłomvaje jaje, jon svojeasablivy, i kalarovaja ekscentryka padkreślivaje hetuju admietnaść i asablivaść.

Scenar kamedyi prydumany Michaiłam Ptašukom pry ŭdziele Alaksieja Dudarava, pavodle małaviadomaha apaviadańnia Niakrasava. Historyju adkapaŭ Ptašuk, i kamedyja «Koler kachańnia» stałasia jaskravaju i nasyčanaj biełaruskaju kvietkaj z vynachodlivaj i trapnaj strakataściu.

Tak, žoŭtuju presu ŭ horadzie pradaje harłasty chłopčyk-murynčyk (kryki pa-biełarusku), kalarytnaja žonka-persijanka ŭ bliskučym vykanańni Taciany Ždanavaj dabivaje muža (i hledača) karonnaj frazaj «A ŭ nas u Persii…», a lehkadumny Leanard pniecca «kulturna» razmaŭlać pa-rasiejsku. Hety internacyjanał volna pačuvaje siabie na falvarku pjaŭkazavodčyka — i na haradzkim bruku.

Ekscentryka horadu

Raniej padobny niastrymany j ekscentryčny burlesk dazvalaŭsia ŭ biełaruskaj kultury tolki na viaskovyja temy i ź sielaninam-hierojem — tut vam i «Taras na Parnasie», i «Lavonicha na arbicie». «Koler kachańnia» całkam adychodzić ad kamedyjnaha revanšu vioski. Heta padkreślena haradzkaja historyja.

Takaja historyja zasnavanaja na haradzkim falklory, kroŭ i płoć jakoha — žoŭtyja hazety, pahałoski, plotki, cyrkavyja pradstaŭleńni i kryminalny kradziež dziavočych šapak, a dadatkovy kulturny fon — pryčasany panski falvarak (praŭda, zachopleny «novym biełarusam»-pjaŭkazavodčykam).

Platkarki na hanku — nie viaskovyja baby, a vysokaadukavanyja pani, jakija z hodnaściu viarzuć achinieju. Aperatar nadzvyčaj trapna skarystaŭ zachavanyja staryja kutočki Miensku: amal niepaznavalnaje Trajeckaje pradmieście, ratuša i Łošyca stalisia udałaj syravinaj dla vobrazaŭ miaścin XIX st. A vytančany faeton pazyčyli ŭ Dudutkach.

Sa źjaŭleńniem «Koleru kachańnia» ŭ biełaruskaj ekscentrycy kančatkova adbyŭsia kapiernikanski pieravarot. Zamiest abaviazkovaha łajna — žoŭtaja presa, zamiest mudraha tutejšaha sielanina, «pryrodnaha», ad ziamli (i zamknionaha na hetaj ziamli!) — lehkadumny durań-avanturnik biez karanioŭ i adkrytaja da ŭsiaho haradzkaja šmatkulturnaść.

Ekscentryka-ramantyčnaja, niastrymnaja i ašałamlalnaja, kamedyja Alaksandra Kananoviča «Koler kachańnia», pakazanaja na Dzień śviatoha Valancina, — jość sapraŭdnaj śmiechavoj bombaj. Škada što karacieńkaja, usiaho 20 chvilinaŭ.

Chočacca hladzieć jašče. I radavacca, što źjaviłasia ŭ nas takoje kino.

Usie filmy

ALAKSANDAR KANANOVIČ: Ja VIEDAJU, U ČYM BIEŁARUSKI KAJF

U Maskvie dumali: pryjechaŭ biedny student ź Biełarusi, šukać hrošaj. A vyśvietliłasia, što biudžet našych dyplomnych rabot u piać razoŭ bolšy za ichni. Alaksandar Kananovič adkazvaje na pytańni «Našaj nivy».

— Jak tak zdaryłasia, Alaksandar, što vy stali kinarežyseram?

— Ja vučyŭsia ŭ pedahahičnym universytecie — i my chadzili natoŭpam da siabra, Słavy Dobina, hladzieć kino. Hladzieli i hladzieli — a potym padumali: režyseram… prykolna… A sa mnoj na kursie vučyŭsia Amar Hajduk, syn dakumentalista Stanisłava Hajduka. Jon i kaža: «A ciapier Ptašuk kurs nabiraje…» Ja pajšoŭ na padrychtoŭčy, pastupiŭ potym… Čamu, što, jak — kino hladzieli.

— I jak da kinakamedyi dajšli?

— Dziakujučy Ptašuku. Jon nas dakładna skiravaŭ na žanravaje kino. Hladzieŭ, da čaho my schilnyja. Ad «tarkoŭščyny» ruki adbiŭ adrazu. Jak jon kazaŭ — «ekran pakaža». Navat kali jašče tolki dumaješ pra kino, kali scenaru niama, treba pomnić: budzie ekran i budzie hladač u zali. Dla hledača zdymać.

Ja trapiŭ pad razdaču kamedyi…

— «Koler kachańnia» — dvajny debiut: vaš i vypusknika rasiejskaha Instytutu kinematahrafii Alaksieja Arsienćjeva. Heta źviazana ź finansavańniem ad rasiejskaha instytutu?

— Była zabaŭnaja sytuacyja, kali ja tam byŭ. Na mianie hladzieli, dumajučy: maŭlaŭ, pryjechaŭ biedny student ź Biełarusi, šukać hrošaj. A vyśvietliłasia, što biudžet našych dyplomnych rabot u piać razoŭ bolšy za ichni.

U nas nie rychtavali kinaaperataraŭ. Ja spytaŭ u znajomaj dziaŭčynki, jakaja pastupiła ŭ Instytut kinematahrafii ŭ Rasiei, pra kinaaperataraŭ-vypusknikoŭ. Paprasiŭ adabrać najlepšych. Najlepšym byŭ Alaksiej. A pakolki ŭ samim rasiejskim instytucie brakavała aperataraŭ, a Alaksiej źjechaŭ na moj film, to niekalki ichnich studentaŭ zastalisia biez dyplomnych rabot.

— Vaš film — heta niastrymanaja ekscentryka, ramantyčnaja bufanada. A jak nakont sacyjalnych momantaŭ?

— Chaciełasia dadać u film «sacyjałki». Ale ž… dvaccaci chvilin vielmi mała. Kali b sorak chvilin ci chacia b paŭhadziny, kab rastłumačyć, što adbyvajecca… Zakładziena niešta jašče ŭ scenie — hladač nie reahuje, chacia ja viedaju, što pavinien: prosta nie paśpiavaje, tamu što niama dadatkovaha času dla asensavańnia, vysokaja nasyčanaść padziejami. Darečy, u poŭnym scenary sacyjalny momant byŭ — adnosiny Biełarusi j Rasiei. My vielmi mocna skandensavali film.

— I ekscentryka…

— Ja nie zdymaju ekscentryki. Ekscentryka — heta hehi, heta Hajdaj. Ja nie vałodaju hehami. Naša ekscentryka vymušanaja — praz spresavańnie. Pahladzicie sami — u filmie amal kožnaja scena pačynajecca ź dziejańnia. Heta nienarmalna: musić być zaviazka, raźvićcio, kulminacyja, raźviazka — a my zaviazki vykinuli. Kali b byŭ poŭny metraž, to heta była b trahikamedyja. Heta ž nia prosta tak — čałaviek zialony, błakitny, heta ŭsio vobrazy.

— A nakolki vy abapiralisia na biełaruskija tradycyi, na klasyčnyja kamedyi «Chto śmiajecca apošnim», «Paŭlinka»?

— Heta ž staryja tvory, a ciapier panuje postmadernizm, źmiešvańnie ŭsiaho z usim.

— Jak vam pracavałasia ź Lavonam Volskim?

— Vielmi lohka., niečakana lohka. Jany prychodzili na zapis — i stavili mianie pierad faktam toj muzyki, jakuju jany hrajuć. A my ŭžo raźbiralisia, kudy hetuju muzyku stavić. Ź Lavonam my razmaŭlali, kudy heta pastavić, — jon hladzieŭ materyjał, kazaŭ: tak i tak; prychodziŭ da nas na mantažnyja prahlady — ja jamu raskazvaŭ, dzie, što, jak. Meta — vyklikać u hledača peŭny stan. Muzyka, tekst, videa — usio pavinna pracavać na hledača. I Lavon usio zrabiŭ na 300 adsotkaŭ.

— Składvajecca adčuvańnie, što vy bieracie «klasyčnuju» rasiejskuju idyliju — i padryvajecie jaje znutry, «pa-partyzansku», nieŭtajmoŭnaj biełaruskaj ekscentrykaj…

— Ja b nie skazaŭ, što heta partyzanskija momanty. My ž na skryžavańni Azii i Eŭropy.

— Ale ž my ŭ Eŭropie…

— U lubym vypadku na skryžavańni — za što ja lublu krainu. Ja žyvu tut. Naša kraina — medyjum pamiž Uschodam i Zachadam. I ŭ hetym naš kajf.

— Jość śmiech rozny: śmiech zły, śmiech vykryvalnicki, śmiech źniščalny, śmiech dobry. A jaki vaš śmiech?

— Ja za ŭśmiešku. Davajcie ŭśmichacca ŭsie razam. Śmiech nia zły — davajcie prosta ŭśmichacca. Maja zvyšmeta, kab hladač, sychodziačy, uśmichaŭsia.

Hutaryŭ Andrej Rasinski. Nadrukavana ŭ “Našaj nivie” 2005-08

Usie režysery

Kamientary

Ciapier čytajuć

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

Usie naviny →
Usie naviny

Prajšoŭ druhi etap abmienu rasijska-ŭkrainskaha abmienu vajennapałonnymi. Abmianiali i adnaho biełarusa2

Stała viadoma, kaho z rasijskich vajskoŭcaŭ lačyli ŭ balnicach Homielščyny ŭ pačatku vajny13

«Vyskačyć na vulicu ŭ karotkich spadničkach — heta vy mahli. I ŭsich hvałtavali tam». Łukašenka ŭspomniŭ kinošnikam 2020-y i zaklikaŭ spynicca23

«Vy za ŭsio adkažacie». Biełarusam na prajdzie va Urocłavie taksama pahražali nieviadomyja53

«Vakoł vajna, vakoł bušuje. Vaźmicie Finlandyju». Łukašenka pračytaŭ kinošnikam lekcyju pa mižnarodnym stanoviščy10

Jeŭrakamisija prapanuje źnizić vierchniuju miažu cany na naftu1

Telegram: My nikoli nie raskryvali pryvatnyja paviedamleńni trecim asobam6

Da vieteranaŭ śpiecnaza Paŭličenki pryjazdžaŭ niezvyčajny hość: biełarus, ale musulmanin3

Źnikli kryžy na mohiłkach u Hudahai

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić