Zdaroŭje55

Płastyčnaja chirurhija ściraje etničnyja adroźnieńni

Dla takoj monaetničnaj krainy, jak Biełaruś, prablema źniknieńnia etničnych rys pad skalpielem chirurha moža padacca małazrazumiełaj. Sapraŭdy, mała chto ź biełarusaŭ budzie rabić sabie nos jak u afraamierykanskaj pop-zorki ci razrez vačej jak u Brusa Li. A voś u polietničnych Złučanych Štatach za apošnija niekalki hod litaralna ŭ razy vyrasła kolkaść zvarotaŭ da płastyčnych chirurhaŭ pradstaŭnikoŭ etničnych mienšaściaŭ.

I ŭ suviazi z hetym unutry samich etničnych supołak raście zaniepakojenaść: moładź ličyć inšyja typy źniešnaści pryhažejšymi i imkniecca admovicca ad ułaścivych ich etničnaj hrupie rysaŭ, schavać svajo «niepažadanaje» pachodžańnie (uspomnim evalucyju Majkła Džeksana). Što bolš spryjaje hetamu – rasavyja stereatypy hramadstva ci paraŭnalnaja dastupnaść pracedur i moda na ich, a moža – hłabalizacyja i niepadkantrolnyja patoki infarmacyi, ci niaśpiełaść «hramadstva spažyvańnia», jakoje achviaruje karaniami dziela bolšaj svabody kryłaŭ? Jak by tam ni było, isnuje vidavočnaja tendencyja, jakaja ŭstojliva pašyrajecca.

Asabliva papularnaj praceduraj źjaŭlajecca rynapłastyka – płastyčnaja karekcyja nosa. Mnohija afraamierykanki, naprykład, chočuć zavastryć sabie nos, jak u pradstaŭnic kaŭkazskich narodaŭ. Na heta ŭpłyvaje i źniešnaść pop-zorak kštałtu Biejonse i Cheli Bery (abiedźvie zhadanyja zorki majuć jak afraamierykanskija karani, tak i prodkaŭ-jeŭrapiejcaŭ).

Płastyčnaja chirurhija – darahaja śfiera pasłuh, i sapraŭdy moža niepaznavalna źmianiać rysy tvaru. Ci słušna rabić heta tolki dziela zadavalnieńnia kapryzaŭ maładych ludziej, jakija šukajuć siabie i sposab samavyražeńnia, ci varta pierakonvać ich rabić karekcyju, nie parušajučy etničnych ułaścivaściaŭ, jakija dastalisia ŭ spadčynu?

Adkaz na hetaje pytańnie, chutčej za ŭsio, daduć hrošy. A dzieciam našych unukaŭ, napeŭna, i ŭ hałavu nie pryjdzie, što ludzi mohuć być padobnyja da ŭłasnych baćkoŭ, dziedaŭ, pradziedaŭ. Chiba tolki jany razam słuchajuć muzyku i chodziać da adnaho i taho ž płastyčnaha chirurha…

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?13

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Usie naviny →
Usie naviny

Aryna Sabalenka nazvanaja samaj zapatrabavanaj spartsmienkaj dla rekłamadaŭcaŭ

MZS Litvy adkazaŭ na zvarot z najezdam na Cichanoŭskuju24

U Minsku pačali znosić pryvatnyja damy na Arłoŭcy — źjavilisia ščymlivyja kadry17

U Dahiestanie sudzili maładuju biełarusku — bo apublikavała videa z łahatypam Instagram2

Arnitołahi patłumačyli, čamu žuravy dahetul nie adlacieli ź Biełarusi

Jaki čysty dachod patrebny dla kamfortnaha žyćcia ŭ Jeŭropie4

Pucin pračytaŭ lidaram Finlandyi i Narviehii lekcyju pa historyi siaredniaviečnych słavian14

Paśla niaŭdałaha skoku ŭ voziera 19‑hadovy biełarus akazaŭsia ŭ invalidnym vazku — jon znajšoŭ siabie ŭ stvareńni kaśmičnych śviacilnikaŭ FOTY1

Statkievič na zvarot Zołatavaj i Kaleśnikavaj: Jon abiasceńvaje pakuty i achviary, heta ideałohija prystasavanstva93

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?13

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić