Zdaroŭje55

Płastyčnaja chirurhija ściraje etničnyja adroźnieńni

Dla takoj monaetničnaj krainy, jak Biełaruś, prablema źniknieńnia etničnych rys pad skalpielem chirurha moža padacca małazrazumiełaj. Sapraŭdy, mała chto ź biełarusaŭ budzie rabić sabie nos jak u afraamierykanskaj pop-zorki ci razrez vačej jak u Brusa Li. A voś u polietničnych Złučanych Štatach za apošnija niekalki hod litaralna ŭ razy vyrasła kolkaść zvarotaŭ da płastyčnych chirurhaŭ pradstaŭnikoŭ etničnych mienšaściaŭ.

I ŭ suviazi z hetym unutry samich etničnych supołak raście zaniepakojenaść: moładź ličyć inšyja typy źniešnaści pryhažejšymi i imkniecca admovicca ad ułaścivych ich etničnaj hrupie rysaŭ, schavać svajo «niepažadanaje» pachodžańnie (uspomnim evalucyju Majkła Džeksana). Što bolš spryjaje hetamu – rasavyja stereatypy hramadstva ci paraŭnalnaja dastupnaść pracedur i moda na ich, a moža – hłabalizacyja i niepadkantrolnyja patoki infarmacyi, ci niaśpiełaść «hramadstva spažyvańnia», jakoje achviaruje karaniami dziela bolšaj svabody kryłaŭ? Jak by tam ni było, isnuje vidavočnaja tendencyja, jakaja ŭstojliva pašyrajecca.

Asabliva papularnaj praceduraj źjaŭlajecca rynapłastyka – płastyčnaja karekcyja nosa. Mnohija afraamierykanki, naprykład, chočuć zavastryć sabie nos, jak u pradstaŭnic kaŭkazskich narodaŭ. Na heta ŭpłyvaje i źniešnaść pop-zorak kštałtu Biejonse i Cheli Bery (abiedźvie zhadanyja zorki majuć jak afraamierykanskija karani, tak i prodkaŭ-jeŭrapiejcaŭ).

Płastyčnaja chirurhija – darahaja śfiera pasłuh, i sapraŭdy moža niepaznavalna źmianiać rysy tvaru. Ci słušna rabić heta tolki dziela zadavalnieńnia kapryzaŭ maładych ludziej, jakija šukajuć siabie i sposab samavyražeńnia, ci varta pierakonvać ich rabić karekcyju, nie parušajučy etničnych ułaścivaściaŭ, jakija dastalisia ŭ spadčynu?

Adkaz na hetaje pytańnie, chutčej za ŭsio, daduć hrošy. A dzieciam našych unukaŭ, napeŭna, i ŭ hałavu nie pryjdzie, što ludzi mohuć być padobnyja da ŭłasnych baćkoŭ, dziedaŭ, pradziedaŭ. Chiba tolki jany razam słuchajuć muzyku i chodziać da adnaho i taho ž płastyčnaha chirurha…

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali6

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie maju mahčymaści ŭbačyć cieła syna i raźvitacca ź im pa-ludsku». Maci Cichana Klukača zapisała zvarot da jaho kamandziraŭ6

Pamior adzin z najstarejšych śviataroŭ Hrodzienskaj jeparchii — Mikałaj Hlad1

Navukoŭcy: žančyny dasiahajuć «krytyčnaj kropki» fiertylnaści prykładna ŭ 49 hadoŭ6

Biełarusa žorstka pakarali za toje, što chadziŭ pa rasijskaj turmie z tatuiroŭkami sa svastykaj i z partretam Hitlera6

Źniavoleny kiraŭnik ZROBIM architects pradaje čarhovuju majomaść — učastak pad turystyčny kompleks na Vilejcy12

Voś na jakim samalocie Aryna Sabalenka i Hieorhijas Franhulis prylacieli ŭ Minsk6

Ukrainskija vajskoŭcy ŭpieršyniu pryniali ŭdzieł u paradzie da Dnia ŭziaćcia Bastylii ŭ Paryžy

Na płoščy Jakuba Kołasa ŭ Minsku pradajecca kvatera z prastornym adkrytym bałkonam i vidam na horad1

Bialacki: Zakryli Honar, LSTR Adzenne i Ragna — rusifikacyja praciahvajecca45

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali6

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić