Kultura4141

Alaksiej Chlastoŭ prapanavaŭ abmiežavać ujezd u Biełaruś rasijskim artystam

Biełaruski śpiavak Alaksiej Chlastoŭ u intervju internet-telebačańniu «TVojo Siehodnia» vykazaŭ mierkavańnie, što Ministerstvu kultury varta abmiežavać ujezd u krainu artystam ź blizkaha zamiežža.

Svaju pazicyju artyst matyvavaŭ tym, što biełaruski šoŭ-biznes pavinny farmavać miascovyja vykanaŭcy, jakija pracujuć tut dla našaha naroda.

— Ja vielmi chvalujusia, kali biełaruski čałaviek vybiraje pamiž biełaruskim artystam i artystam ź inšaj, blizkaj, krainy, i kaža: «Usio, što robiać jany — heta kruta, a ŭsio što robicie vy — łuchta». Ja ŭ heta nie vieru, — padzialiŭsia mierkavańniem Chlastoŭ.

Adkazvajučy na pytańnie hledača, što b jon zrabiŭ, kali b jaho pryznačyli «Ministram šoŭ-biznesu», Alaksiej skazaŭ, što jon by paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes artystam.

— Šou-biźnies — heta kali ŭkładvajucca samastojnyja inviestycyi, a nie dziaržaŭnyja. Ja ŭkładaju ŭłasnyja srodki ŭ siabie, jak u pradpryjemstva, naturalna, nie atrymlivajučy ad dziaržavy ni adnaho rubla. Heta pravilna. U dziaržavy jość, kudy ŭkładvać hrošy. Ja b paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes nam.

Vykanaŭca raspavioŭ, što dva hady tamu, kali «abrynuŭsia» dalar, u Biełaruś chłynuli jaho kalehi ź inšych krain pa takich dempinhavych koštach, što jon, žyvučy ŭ svajoj krainie, nie maje mahčymaści hastralavać. Bo da biełaruskich artystaŭ pa haradach prajazdžajuć ich rasijskija kalehi.

— Na miescy Ministerstva kultury ja b źviartaŭ na heta ŭvahu i rabiŭ niejkija surjoznyja remarki dla hetych ludziej. Navat, pakul idzie kryzisny čas, trošački, abo navat nie trošački abmiežavaŭ by im ujezd. Paprasiŭ by ich: «Chłopcy, dajcie nam pracavać».

Alaksiej pryznaŭsia, što nie maje dačynieńnia ni da jakich dziaržaŭnych datacyjaj, jaho siamja žyvie na toje, što jany zarablajuć, a ŭ ciapierašnich umovach heta davoli składana. Pry hetym jon adznačyŭ, što minskija kancerty rasiejskich artystaŭ jon by nie abmiažoŭvaŭ.

— U Minsk chaj pryjazdžaje luby artyst. A voś usio što tyčycca haradoŭ na Homielščynie, Mahiloŭščynie, rajcentraŭ… Sioleta našy kalehi ź blizkaha zamiežža zrabili takoje turne, ja b heta nazvaŭ, prabačcie, pyłasosam. Jany «prapyłasosili» ŭsie harady. Niemahčyma pryjechać. Moj kancertny mieniedžar abtelefanoŭvaje adździeły kultury, jamu adkazvajuć: my nie možam vam ničoha pradastavić. U nas niama mahčymaści.

Kamientary41

Ciapier čytajuć

Na Šry-Łancy ŭ 37 hadoŭ pamior biełaruski kinapradziusar Andrej Matałyha2

Na Šry-Łancy ŭ 37 hadoŭ pamior biełaruski kinapradziusar Andrej Matałyha

Usie naviny →
Usie naviny

Ad 7 jeŭra za hadzinu na budoŭli ŭ Hamburhu da 14 jeŭra na Alimpijadzie ŭ Paryžy: dośvied biełarusa pra zarobki ŭ Jeŭropie6

Siońnia ŭnačy było amal da 30 hradusaŭ marozu

Kaniec epochi całkam biaspłatnaha ŠI? U ChatGPT źjaŭlajecca rekłama, i voś jak jana budzie vyhladać4

Maładuju fatohrafku z Baranavičaŭ asudzili za palityku. Jana tolki niadaŭna stała mamaj2

U Homieli kiroŭca trapiŭ u zanos i vylecieŭ na prypynak ź ludźmi. Cudam usio skončyłasia dobra VIDEA2

Cichanoŭskaja moža naviedać Ukrainu ŭ kancy lutaha — pačatku sakavika

Palito za 790 rubloŭ ad biełaruskaha brenda chutka sapsavałasia. Klijentcy paraili zafarbavać paciortaści śpiecyjalnym markieram4

«Ja ni pra što nie škaduju. Ja pasprabavała, maryła». Lindsi Von upieršyniu prakamientavała svajo žachlivaje padzieńnie na Alimpijadzie2

Tramp pahražaje zabłakavać adkryćcio novaha mosta pamiž ZŠA i Kanadaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na Šry-Łancy ŭ 37 hadoŭ pamior biełaruski kinapradziusar Andrej Matałyha2

Na Šry-Łancy ŭ 37 hadoŭ pamior biełaruski kinapradziusar Andrej Matałyha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić