Hramadstva55

Prach Mahdaleny Radzivił pieraniasuć u Biełaruś

Hetaje žadańnie siamji ahučyŭ kniaź Maciej Radzivił, jaki ciapier razam ź Mikałajem Radziviłam haściuje ŭ Minsku, raspavioŭ «Našaj Nivie» Hleb Łabadzienka.

7 lipienia siamja Radziviłaŭ maje namier źviarnucca da arcybiskupa Tadevuša Kandrusieviča pa dabrasłavieńnie. Jany chočuć, kab Čyrvony kaścioł užo sioleta pryniaŭ prach Mahdaleny, kvatera jakoj mieściłasia ŭ domie, što staić sprava ad kaścioła.

Mahdalena Radzivił. Zdymak zabiaśpiečany Hlebam Łabadzienkam.

Mahdalena Radzivił ciapier pachavanaja razam z dačkoj i blizkaj siabroŭkaj u Šviejcaryi, kudy pierajechała ŭ 1932-m hodzie i dzie pamierła ŭ 1945-m.

«Jana chacieła viarnucca ŭ Biełaruś, — kaža Hleb Łabadzienka. — I pra heta nie skazana ŭ testamiencie tolki tamu, što ŭ 1943 hodzie, kali jana jaho pisała, Minsk byŭ akupavany. Jana i ŭjavić nie mahła, što kaliści jaje vola zmoža być vykananaja. Ciapier ža, dziakujučy naščadkam, jość takaja mahčymaść. Pavodle voli Mahdaleny razam ź joj była pachavanaja jaje blizkaja siabroŭka. I hetuju volu siamja parušać nie choča. Tamu ŭ vypadku pierapachavańnia abiedźvie kabiety znojduć spačyn u Biełarusi».

Fota awaytravel.ru.

Kvatera Mahdaleny Radzivił była adnym z najvialikšych kulturnych asiarodkaŭ biełaruščyny ŭ tahačasnym Minsku.

8 lipienia spoŭnicca 155 hod z dnia naradžeńnia Mahdaleny Radzivił. Hleb Łabadzienka źviartaje ŭvahu, što mienavita napiaredadni hetaj daty naščadki vyrašyli ahučyć znakavuju navinu.

Radziviły dobra viedajuć rolu Mahdaleny ŭ biełaruskaj kultury. Jana finansavała biełaruskija škołki, pieršyja knihi Maksima Bahdanoviča, Jakuba Kołasa, Kanstancyi Bujło — vydańni Biełaruskaha vydavieckaha tavarystva. Płaciła stypiendyju studentam-biełarusam, jakija navučalisia ŭ Pieciarburhu, apiekavałasia tamtejšaj biełaruskaj biblijatekaj. U 1918 hodzie horača padtrymała stvareńnie Biełaruskaj Narodnaj Respubliki.

Maciej Radzivił. Fota Hleba Łabadzienki.

Mahdalena Radzivił (1861—1945, u dziavoctvie — Zaviša) naradziłasia 8 lipienia 1861 hoda ŭ Varšavie. U 1906 hodzie vyjšła zamuž za maładziejšaha za siabie na 19 hod Mikałaja Radziviła (1880—1914), jaki byŭ aktyŭnym źbiralnikam biełaruskaha falkłoru.

Paśla zaniaćcia Minska balšavickimi vojskami vyjechała ŭ Varšavu. U 1919 sprabavała viarnucca ŭ Minsk, ale atrymała admovu novych uładaŭ. Źmianiŭšy niekalki miescaŭ žycharstva, u 1932 pryjechała ŭ Fryburh (Šviejcaryja), adkul praciahvała padtrymlivać niekatoryja biełaruskija supołki. Pamierła 6 studzienia 1945 hoda tam ža, u klaštary siaścior-daminikanak. Pachavanaja ŭ Fryburhu.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Usie naviny →
Usie naviny

Słavakija sustrełasia ź Minskam. Ci stanie biełarusam lahčej atrymać vizy?

Niebaraka ź Lachavičaŭ źnik «na SVA» ŭžo na treci dzień, a ŭ baraćbie za hrabavyja sčapilisia siastra, sužycielka i žonka — z čatyrma dziećmi, ale čužymi8

Jon adkryta nazyvaŭ rasijskich vajskoŭcaŭ akupantami, a rasijskuju ŭładu — fašysckaj. Za kraty kinuli supracoŭnika MTBanka19

Rejtynh najlepšych haradoŭ śvietu — 2026. Na jakim miescy Minsk?7

Biełaruska pierakładała dla prezidenta Ekvadora, pracavała ściuardesaj, a ciapier adkryła ŭ Mieksicy svaju moŭnuju škołu «Ruskaja z ruskaj»23

Kitaj zachapiŭ sakretnyja detali ad amierykanskich źniščalnikaŭ F-353

U Piermi pad udar trapiŭ pramysłovy abjekt, va Uljanaŭsku paškodžana pramysłovaja i cyvilnaja infrastruktura1

Afrykanskim pinhvinam pahražaje hałodnaja śmierć1

Meta vypuściła akulary biez kamiery i zamienu šlemam virtualnaj realnaści1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić