Hramadstva9090

Palitołah Karbalevič u efiry ANT: Pryśpieŭ čas abvieścić B-Č-B ściah nacyjanalnym. Dziermant: Heta zdradniki

Pieradača «Sprava pryncypu» na telekanale ANT 24 kastryčnika była pryśviečanaja temie nacyjanalnaj idei. Ci patrebnaja jana Biełarusi? U čym jana zaklučajecca? I dzie jaje šukać?

Siarod haściej pieradačy byli staršynia Tavarystva biełaruskaj movy Aleh Trusaŭ i palitołah Valeryj Karbalevič.

Palitołah Valeryj Karbalevič. Tut i nižej skrynšoty nn.by

«Ja dumaju, što pryśpieŭ čas, kali dziela ahulnanacyjanalnaha prymireńnia treba bieł-čyrvona-bieły ściah abviaścić nacyjanalnym», — skazaŭ Karbalevič.

A što rabić ź dziaržaŭnym ściaham, spytaŭsia viadučy Vadzim Hihin.

«Dva ściahi — dziaržaŭny i nacyjanalny», — adkazaŭ Karbalevič.

Amal adrazu słova ŭziaŭ Aleh Trusaŭ. Jon ličyć, što ź bieł-čyrvona-biełym ściaham treba zrabić jak z Pahoniaj — abvieścić jaje historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu. «Tym bolš, što našamu bieł-čyrvona-biełamu ściahu naleta budzie 100 hadoŭ», — ličyć Trusaŭ.

«Zaŭsiody byli niejkija akupacyjnyja režymy na terytoryi Biełarusi i byli kałabaranty, jakija supracoŭničali ź inšaziemnymi śpiecsłužbami i armijami. Dla mianie heta ściah zdradnikaŭ. Chto jaho vykarystoŭvaŭ u ZŠA paśla vajny? Tyja, chto pracavaŭ na CRU. Heta ž praŭda», — skazaŭ fiłosaf Alaksiej Dziermant.

Fiłosaf Alaksiej Dziermant.

«A Ułasaŭ pad jakim ściaham vajavaŭ?» — remarka ad Aleha Trusava.

«Heta ŭžo rasijskaja dyskusija», — adkazaŭ Dziermant.

Taksama hościem u studyi byŭ historyk, adzin ź lidaraŭ zachodnierusisckaha ruchu ŭ Biełarusi Leŭ Kryštapovič.

Historyk-zachodnierusist Leŭ Kryštapovič.

Jon skazaŭ: «Nijakaha raskołu siarod narodu nie isnuje, jon isnuje siarod intelihiencyi. Naša intelihiencyja nieadnarodnaja ŭ jakim sensie? Jość intelihiencyja biełaruskaja i jakaja padstrojvajecca pad biełaruskuju. Ja jaje jašče nazavu ŭmoŭna «polska-šlachieckaja». Hetyja dźvie hrupy i zmahajucca miž saboj. I častka polska-šlachieckaj intelihiencyi naviazvaje nam bieł-čyrvona-bieły ściah. A navošta naviazvaje? Nie dla taho, kab zrabić historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu, a kab padmianić našu ŭłasnuju biełaruskuju historyju čužoj».

Piśmieńnik Hieorhij Marčuk padtrymaŭ Aleha Trusava, što bieł-čyrvona-biełamu ściahu sapraŭdy pryśpieŭ čas nadać status historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. «Niachaj ściah žyvie, kali jon byŭ u historyi. My ž nie možam pierakreślić historyju», — skazaŭ pradstaŭnik uładnaha Sajuza piśmieńnikaŭ.

Kamientary90

Ciapier čytajuć

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro22

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

Pradpryjemstva pa abychodžańni z radyjeaktyŭnymi adkidami schavała strukturu i štat paśla prychodu dyrektara z KDB3

Blizkija 74‑hadovaha śviatara, jaki zahinuŭ na trasie pad Fanipalem, kažuć, što jon nie pierabiahaŭ darohu, a ratavaŭ paranienaha sabaku8

«Jaho ŭłasnyja dzieci adpraŭlalisia ŭ HDR». Suzasnavalnica fondu «Dzieciam Čarnobyla» pra toje, čamu jaho nie lubiŭ Łukašenka6

«Užo ŭ SIZA». Za žachlivy padziež cialat na Homielščynie aryštavali kiraŭnika haspadarki4

66‑hadovaj minčancy prysudzili termin u kałonii za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»4

«Vyšejšaje kiraŭnictva Biełarusi ŭ historyi z Čarnobylem vyjaviła vyšejšy piłataž chałujstva»11

Pastaŭski małočny zavod patłumačyŭ, čamu piša haniebnuju «Biełoruśsiju» na svaich pačkach60

Cichanoŭskaja ŭ hadavinu Čarnobyla: Rasijskaja jadziernaja zbroja robić biełarusaŭ zakładnikami impierskich ambicyj Rasii11

Čaćviorty vid źmiej moža źjavicca ŭ Biełarusi praź źmianieńnie klimatu5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro22

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić