Navuka i technałohii88

Navukoŭcy raspaviali, jakaja žyvioła śpić mienš za ŭsich

Dzikija afrykanskija słany śpiać mienš za inšych sysunoŭ, vyśvietlili navukoŭcy z Univiersiteta Vitvatersranda ŭ PAR.

Słon
Tut i nižej fota: Wits University

U zaaparkach słanoŭ vyvučajuć daŭno. U niavoli hetyja žyvieły śpiać pa 4-6 hadzin. Adnak na voli jany pravodziać u śnie značna mienš času, piša VVS.

Daśledčyki ŭ Batsvanie ŭžyvili pad skuru dźvium słanicham trekiery, z dapamohaj jakich im udałosia adsačyć, kali žyvioły śpiać.

Słanicham taksama nadzieli ašyjniki z hiraskopami. Jany dapamahli vyśvietlić, u jakich pozach śpiać žyvioły.

Za słanichami nazirali piać tydniaŭ. Časam jany nie spali pa niekalki dzion. Za hety čas žyvioły pieraadolvali vialikija adlehłaści, mahčyma, ratujučysia ad brakańjeraŭ abo paźbiahajučy lvoŭ.

Słany pravodziać vielmi mała času ŭ fazie chutkaha snu, jakaja charaktaryzujecca padvyšanaj aktyŭnaściu hałaŭnoha mozhu.

Padčas fazy chutkaha snu ŭsie ciahlicy rassłablajucca, i spać možna tolki ležačy. Vyśvietlić, što słany vielmi mała času pravodziać u hetaj fazie, dapamahli hiraskopy.

Niekatoryja navukoŭcy ličać, što faza chutkaha snu hraje vialikuju rolu ŭ farmavańni pamiaci. Hetaja teoryja ŭjaŭlajecca sprečnaj, kali słany sapraŭdy pravodziać u hetaj fazie vielmi mała času — u ich jak raz dobraja pamiać, adznačaje prafiesar Poł Manhier, adzin z daśledčykaŭ.

Manhier kaža, što karotki son słanoŭ tłumačycca ich pamierami: «My mierkavali, što słany pavinny być samymi čujnymi žyviołami, tamu što jany vialikija».

«Čamu tak atrymlivajecca, my nie viedajem. Son — heta adna z samych niezvyčajnych tajamnic bijałohii razam z patrebaj u ježy i razmnažeńniem, heta bijałahičny impieratyŭ. My pavinny spać, kab vyžyć», — dadaje jon.

Jak praviła, bujnyja sysuny śpiać mienš, čym žyvioły nievialikaha pamieru. Naprykład, laniŭcy śpiać u siarednim 14 hadzin u sutki, a čałaviek — 8 hadzin. Jak słanam udajecca vyžyvać, pravodziačy ŭ śnie tolki dźvie hadziny ŭ sutki, pakul zastajecca tajamnicaj.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks13

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭpieršyniu za dziesiacihodździe zastałasia biez vajskovych karabloŭ u Mižziemnym mory7

Na Minščynie pabudavali zahadkavuju kaplicu. Što pra jaje viadoma?2

U biełaruskich kramach źjavilisia ajčynnyja brokali i kvietkavaja kapusta

Čamu indyjskija leki zabili 9 biełarusaŭ? Mahčyma, čynoŭniki ekanomiać, a daktary bajacca pakarańniaŭ25

Robat pabiŭ suśvietny rekord Usejna Bołta ŭ biehu na 100 mietraŭ5

31 žniŭnia paniadziełak, ale Kamaroŭka budzie pracavać

Dvoje dziaciej u Minskaj vobłaści paciarpieli praz padzieńnie dreŭ

Sud u ZŠA admianiŭ abmiežavańni na imihracyjnyja vizy dla biełarusaŭ1

Prezidentku Słavienii zapadozryli ŭ suviaziach z rasijskaj raźviedkaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks13

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić