Navuka i technałohii88

Navukoŭcy raspaviali, jakaja žyvioła śpić mienš za ŭsich

Dzikija afrykanskija słany śpiać mienš za inšych sysunoŭ, vyśvietlili navukoŭcy z Univiersiteta Vitvatersranda ŭ PAR.

Słon
Tut i nižej fota: Wits University

U zaaparkach słanoŭ vyvučajuć daŭno. U niavoli hetyja žyvieły śpiać pa 4-6 hadzin. Adnak na voli jany pravodziać u śnie značna mienš času, piša VVS.

Daśledčyki ŭ Batsvanie ŭžyvili pad skuru dźvium słanicham trekiery, z dapamohaj jakich im udałosia adsačyć, kali žyvioły śpiać.

Słanicham taksama nadzieli ašyjniki z hiraskopami. Jany dapamahli vyśvietlić, u jakich pozach śpiać žyvioły.

Za słanichami nazirali piać tydniaŭ. Časam jany nie spali pa niekalki dzion. Za hety čas žyvioły pieraadolvali vialikija adlehłaści, mahčyma, ratujučysia ad brakańjeraŭ abo paźbiahajučy lvoŭ.

Słany pravodziać vielmi mała času ŭ fazie chutkaha snu, jakaja charaktaryzujecca padvyšanaj aktyŭnaściu hałaŭnoha mozhu.

Padčas fazy chutkaha snu ŭsie ciahlicy rassłablajucca, i spać možna tolki ležačy. Vyśvietlić, što słany vielmi mała času pravodziać u hetaj fazie, dapamahli hiraskopy.

Niekatoryja navukoŭcy ličać, što faza chutkaha snu hraje vialikuju rolu ŭ farmavańni pamiaci. Hetaja teoryja ŭjaŭlajecca sprečnaj, kali słany sapraŭdy pravodziać u hetaj fazie vielmi mała času — u ich jak raz dobraja pamiać, adznačaje prafiesar Poł Manhier, adzin z daśledčykaŭ.

Manhier kaža, što karotki son słanoŭ tłumačycca ich pamierami: «My mierkavali, što słany pavinny być samymi čujnymi žyviołami, tamu što jany vialikija».

«Čamu tak atrymlivajecca, my nie viedajem. Son — heta adna z samych niezvyčajnych tajamnic bijałohii razam z patrebaj u ježy i razmnažeńniem, heta bijałahičny impieratyŭ. My pavinny spać, kab vyžyć», — dadaje jon.

Jak praviła, bujnyja sysuny śpiać mienš, čym žyvioły nievialikaha pamieru. Naprykład, laniŭcy śpiać u siarednim 14 hadzin u sutki, a čałaviek — 8 hadzin. Jak słanam udajecca vyžyvać, pravodziačy ŭ śnie tolki dźvie hadziny ŭ sutki, pakul zastajecca tajamnicaj.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu12

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

«Ciapier u momancie padajecca žorstkim i praźmiernym». Špakoŭski raić Rasii ŭžyć jadziernuju zbroju43

Siostry Hruździevy pieražyvajuć za biełarusaŭ u Polščy. Bo jany nie bačać sapraŭdnaha miasa14

Nazvali abłasny centr Biełarusi z samym vysokim uzroŭniem radyjacyi2

«Baču, niešta šeraje lacić. Atrymała askołak». Paciarpiełyja dzieci z aŭtobusa raspaviali, što zdaryłasia ŭ Branskaj vobłaści6

Kiraŭnik MZS Ukrainy paabiacaŭ lustrana adkazvać na ŭsie kroki Polščy: Naŭrocki atrymlivaje apładysmienty z Maskvy31

Biełaruski viadučy raskazaŭ pra svaju bjuci-rucinu ŭ 32 hady — heta nie tolki krem dla tvaru16

Ukraina paraziła try ź piaci aŭtamabilnych paromaŭ na Kierčanskaj pierapravie3

U čarzie na vyjezd z Kryma stajać bolš za 700 aŭtamabilaŭ11

U ZŠA ŭziali na pracu robakopa. A praz hod zvolnili, bo jon ničoha nie rabiŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu12

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić