Hramadstva33

«Ź pnieŭmanijami adpraŭlajuć taksama ŭ Vałožyn, Słonim i Minsk». Deputat sa Stoŭbcaŭ raskazaŭ pra situacyju

Tryvožnyja naviny prychodziać sa Staŭbcoŭskaha rajona. Pra ŭspyšku karanavirusa paviedamlajuć miascovyja žychary, adnak aficyjnych ličbaŭ ułady nie ahučvali. Situacyju ŭ rajonie «Naša Niva» paprasiła prakamientavać deputata Pałaty pradstaŭnikoŭ Nacyjanalnaha schodu Ivana Mamajku, byłoha načalnika staŭbcoŭskaj milicyi.

Ivan Mamajka. Fota Nadziei Bužan

«Na bazie Staŭbcoŭskaj centralnaj rajonnaj balnicy razhornuty infiekcyjny špital, 139 miescaŭ. Tudy špitalizujuć z zapaleńniem lohkich. Pakolki častka chvorych ludziej nakiroŭvajecca ŭ inšyja miedycynskija ŭstanovy (Vałožyn, Słonim, Minsk), možna zrazumieć, što ludziej z zapaleńniem lohkich šmat», — kaža deputat.

Pacyjentaŭ ź inšymi dyjahnazami balnica prymaje izalavana. Dla hetaha tam stvoranaja «čystaja zona» — pad jaje paraprafilavali chirurhičnaje adździaleńnie.

Pa słovach deputata, aparataŭ štučnaj vientylacyi lohkich pakul dastatkova, techniku dadatkova pryvozili ź inšych ustanoŭ.

«Skardzilisia ludzi, što adzin kisłarodny bałon na dvuch-troch čałaviek. Pačynajem raźbiracca. A tam jość takaja pracedura — treba, kab 3-4 razy na dzień pacyjenty dychali kisłarodam, nie ŭvieś čas. I kali ŭ pałacie, naprykład, lažać dva ci try čałavieki, to robiać tak: padychaŭ adzin, aparat dezynfikujuć i dajuć druhomu. Tamu ŭsio ŭ paradku, heta nie značyć, što ŭ kahości jaho adbirajuć», — tłumačyć Mamajka.

Na sajcie Staŭbcoŭskaha centra hihijeny i epidemijałohii visić abjava z prośbaj akazać dapamohu ŭ nabyćci srodkaŭ indyvidualnaj abarony. Mamajka kaža, što jany adny ź pieršych u vobłaści adkryli dabračynny rachunak.

«Kožnyja vychadnyja jezdžu dadomu, nie bačyŭ, kab tam z-pad kantrolu situacyja vychodziła. Tam i dezynfiekcyju pravodziać, i ludziam davodziać infarmacyju pra miery biaśpieki. Ale chvorych bolš, čym u inšych rajonach. U tym ža Niaśvižy, jaki ŭvachodzić u maju vybarčuju akruhu, situacyja spakajniejšaja», — dzielicca ŭražańniami deputat.

Aficyjnaj statystyki pa karanavirusie ŭ rajonie nie ahučvali. Miascovyja nazyvajuć ličbu 70-80 čałaviek. Viadoma, što na zapaleńnie lohkich chvareli dva čynoŭniki rajvykankama (adnak nie jasna, ci mieŭ miesca COVID-19). Adnoj z namieśnic staršyni i ciapier niama na pracoŭnym miescy. Pra vypadak karanavirusa kažuć siarod supracoŭnikaŭ aŭtavakzała.

Jak u rajcentry mahła adbycca ŭspyška?

«Stoŭbcy — heta tranzitny rajon. Praź jaho ciahniecca vialiki adrezak šašy M1. Tam stajać try ci čatyry stacyjanarnyja prypynki dla dalnabojščykaŭ — na ich pracujuć miascovyja žychary, absłuhoŭvajuć pryjezdžych. I naohuł rajon prajazny, jon miažuje z 8 rajonami. Ale situacyja kiravanaja», — ličyć Mamajka.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Vyzvalenaja 18‑hadovaja palitźniavolenaja Maryja Misiuk10

Vyzvalenaja 18‑hadovaja palitźniavolenaja Maryja Misiuk

Usie naviny →
Usie naviny

Kamanda maleńkaha karybskaha vostrava Kiurasaa ŭpieršyniu ŭ historyi zhulaje na čempijanacie śvietu pa futbole. Što za vostraŭ i jak takoje atrymałasia?3

Navukoŭcy vyjavili, što ŭ ilvoŭ jość dva typy ryku

U Vilni sabraŭsia Schod nieabyjakavych apanientaŭ Cichanoŭskaj. Pryjšła navat Karač — pahroza nacbiaśpiecy Litvy38

Pucinu dałažyli pra ŭziaćcie Kupianska. Voś čamu heta nie tak11

U Jeŭropie aburanyja namieram Trampa nahreć ruki na zamarožanych ES rasijskich aktyvach10

U Breście taksist vysadziŭ padletka pasiarod darohi, jaho šukali dźvie hadziny 7

Tramp upeŭnieny, što Ukraina chutka stracić Danbas. Ale inšym tryvožycca niama čaho14

Pucin atrymaŭ płan Trampa, ale nastrojeny praciahvać vajavać8

U kałonii «Voŭčyja nory» abaviazali rabić zvanki praz rasijski mesendžar Max8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vyzvalenaja 18‑hadovaja palitźniavolenaja Maryja Misiuk10

Vyzvalenaja 18‑hadovaja palitźniavolenaja Maryja Misiuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić