Kultura

Biełaruskaje i polskaje bortnictva ŭnieśli ŭ Śpis niemateryjalnaj spadčyny JUNIESKA

Fota Siarhieja Kamkova

«Kultura bortnictva Biełarusi i Polščy» ŭniesiena ŭ Reprezientatyŭny śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny čałaviectva JUNIESKA. Pra heta BiełTA raspaviali ŭ MZS.

«17 śniežnia Mižuradavy kamitet pa achovie niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA na 15-j siesii vyrašyŭ uklučyć sumiesnuju naminacyju Biełarusi i Polščy «Kultura bortnictva» ŭ Reprezientatyŭny śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny čałaviectva (JUNIESKA)», - raskazali ŭ pres-słužbie.

Bortnictva — staradaŭni lasny promysieł, pačatkovaja forma kulturnaha pčalarstva. Zasnavana na raźviadzieńni i ŭtrymańni lasnych pčoł u štučnych dupłach.

U MZS padkreślili, što ŭklučeńnie ŭ śpis — vynik sumiesnaj raboty nacyjanalnych kamisij pa spravach JUNIESKA, ministerstvaŭ kultury Biełarusi i Polščy, miascovych supolnaściej bortnikaŭ, niaŭradavych arhanizacyj i ekśpiertaŭ dźviuch krain.

Z uklučeńniem «Kultury bortnictva Biełarusi i Polščy» Śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny čałaviectva JUNIESKA staŭ naličvać čatyry biełaruskija elemienty.

Raniej u jaho byli ŭklučany śviatočny kaladny abrad u vioscy Siemiežava «Kaladnyja cary», Budsłaŭski fest, a taksama abrad «Jurjeŭski karahod» u vioscy Pahost Žytkavickaha rajona.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija ŭłady raskazali, dzie abstalujuć placoŭki dla plažnaha valejboła i futboła2

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić