Ekanomika

«Biełaruś nie padstavić Rasii plačo ź jakasnaj technikaj, bo sama bieź impartu jaje nie zrobić» — ekanamičny ekśpiert

Na sustrečy z hubiernataram Varoniežskaj vobłaści Alaksandram Husievym Alaksandr Łukašenka 28 krasavika zajaviŭ, što biełaruskija pradpryjemstvy hatovyja zabiaśpiečyć Rasiju luboj technikaj, asabliva va ŭmovach sychodu z krainy zachodnich kampanij. Nakolki heta realistyčna, u intervju prajektu «Filin» tłumačyć ekanamist, kiraŭnik prajekta «Košt urada» Uładzimir Kavałkin.

Uładzimir Kavałkin

— Zabiaśpiečyć možna — ale pytańnie, jakoj jakaści hetaja technika budzie i ź jakich kamplektujučych sabranaja.

Kali my havorym pra ŭzory techniki, charakternyja dla 70—80-ch hadoŭ minułaha stahodździa, to, napeŭna, takuju techniku ŭłasnymi siłami možna vyrabić. Inšaje pytańnie — ci buduć zadavolenyja klijenty takoj jakaściu. Kali my havorym pra ruchaviki, pra karbiuratary, jakija nie adpaviadajuć nijakim normam «Jeŭra» pa ekałahičnaści, pa ekanamičnaści raschodu paliva i hetak dalej.

Kali ž my havorym pra zamienu, dapuścim, Scania abo Volvo, ci jašče niejkich bujnych mižnarodnych brendaŭ, to navat ź impartnymi kamplektujučymi biełaruski MAZ heta zrabić nie zmoža.

Kali ŭžo my havorym pra toje, što ciapier MAZ, MTZ i inšyja biełaruskija pradpryjemstvy vyrablajuć, to tak, tam žalaziaki sami — toje, što možna vykavać, pafarbavać — buduć vyrablenyja z rasijskaha mietału ŭ nas. A voś što tyčycca roznaj elektroniki, to heta ž usio absalutna impartnaje.

Možna vyrabić samazvał MAZ, ale biez dobraj impartnaj pompy vysokaha cisku ad firmy Bosh jon nie pajedzie. Vy možacie vyrabić vialikuju kolkaść žalaziak, jakija nie jeździać. I całkam mahčyma, što, navat źvioŭšy impart u košcie aŭtamabila da 5—10%, možna atrymać situacyju, kali biez kankretna hetaj šrubki abo pompy technika prosta nie zavodzicca i nie jedzie. Voś uvohule i ŭsio impartazamiaščeńnie na hetym zakančvajecca.

Pytańnie va ŭmovach hetych sankcyj — ci budzie mahčymaść dalej vyrablać usio toje, što vyrablali da hetaha.

— Hubiernatar Varoniežskaj vobłaści zajaviŭ, što možna zakuplać miedycynskaje abstalavańnie, jakoje vyrablajecca ŭ Biełarusi. Adhuknuŭsia pra jaho jak pra jakasnaje, adpaviednaje čakańniam, jakija jość u rasijskaj miedycynskaj supolnaści. Što skažacie z hetaj nahody?

— Zusim niadaŭna Hałoŭčanka zajaŭlaŭ pra prablemy z pastaŭkami ŭ Biełaruś miedycynskaha abstalavańnia i zapasnych častak da vysokatechnałahičnych aparataŭ — zachodnija partniory padviali. Voś u hetych umovach ci možna vieryć u toje, što Biełaruś voźmie i zabiaśpiečyć Rasiju nieabchodnymi pryborami miedycynskaha pryznačeńnia tady, kali jana sama ich impartuje? Na moj pohlad, niama.

— Ci atrymajecca ŭ Biełarusi zarabić na pastaŭkach pasažyrskaj, kamunalnaj, sielskahaspadarčaj techniki ŭ Rasiju?

— Davoli składana skazać. Heta budzie vielmi mocna zaležać ad taho, nakolki sinchranizujucca sankcyi ŭ dačynieńni da Biełarusi i Rasii. Viadomaja reč, što pa miery taho, jak režym Łukašenki budzie sprabavać zarablać tradycyjna, što nazyvajecca, na pierakidańni — niešta kuplać i pradavać, a maržu sabie pakidać, krainy Zachadu buduć za hetym sačyć i pavoli ŭvodzić sankcyi ŭ dačynieńni da Biełarusi, kab heta nie było mahčymym.

Tamu niejkija hrošy z dapamohaj chitrych schiemaŭ jany, viadoma, zarobiać, ale pra toje, što heta stanie biznesam na hady napierad, možna nie maryć. Užo kali niechta na pierakidańni i zarobić, to jakija-niebudź trecija krainy pa-za miežami Eŭrasajuza, Biełarusi, Rasii i Ukrainy. Naprykład, Turcyja. Praź jaje možna budzie sprabavać što-niebudź pastaŭlać na Rasiju. Abo praz krainy byłoha Savieckaha Sajuza — praz Uźbiekistan, skažam.

Da Biełarusi budzie pilnaja ŭvaha, bo kraina ŭsprymajecca jak suahresar, tamu ŭsie dzirki buduć vielmi chutka zakryvacca.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Usie naviny →
Usie naviny

Z ranicy niešta hareła na Kamaroŭskim rynku2

28-hadovaha chłopca ź Pinska asudzili za ŭdzieł u «masavych biesparadkach». Što za jon?1

Pradstaŭnik Trampa abvierhnuŭ publikacyju The Times pra padzieł Ukrainy na manier paślavajennaha Bierlina4

Čamu Vialikdzień u katolikaŭ i pravasłaŭnych najčaściej nie supadaje i časta składaje miesiac?6

Zahadka aryjentacyi staražytnych chramaŭ. Čamu cerkvy paviernuty nie tudy10

U internecie pierapradajuć bilety na matčy chakiejnaha «Dynama» ŭ płej-of KCHŁ. U razy daražej2

Rasii pahražajuć novyja sankcyi, kali nie budzie pahadnieńnia ab pieramirji da kanca krasavika2

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii19

Pradstaŭnik Trampa: Ukrainu možna padzialić, jak paślavajenny Bierlin u miežach mirnaha pahadnieńnia10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić