Usiaho patrochu33

Žycharu Smarhoni syn padaryŭ na dzień naradžeńnia strausaŭ. Haspadar pierarabiŭ płot, bo mietrovy ptuški brali z raźbiehu

Va Uładzisłava i Łarysy Mizułaŭ na leciščy ŭ Smarhonskim rajonie try hady žyvuć strausy Maška, Chomka i Den. Haspadar skazaŭ, što ptuški byli maraj.

Žyŭnaść na leciščy Mizuły trymajuć daŭno, piša «Śvietły šlach». Ale kury, husi, kački, trusy — dla zdarovaha charčavańnia, a strausy — dla cikavaści, dla dušy.

— Kupiŭ dvaich, a treciaha syn na dzień naradžeńnia padaryŭ. Małyja jany tady byli zusim — pa miesiacy čatyry, a afarboŭka — jak u dzikoŭ, pałasatyja takija. Usio leta razam z kuraniatami ŭ ciaplicy i pražyli, — kaža dačnik.

Pra toje, što heta dva samcy i samačka, haspadary daviedalisia niadaŭna, tamu što da dvuch hadoŭ źniešnich adroźnieńniaŭ u ptušak nie było. Ciapier ža, kali pryhledziecca da afarboŭki pioraŭ na šyi, to možna zrazumieć, što ŭ samcoŭ jany z błakitnavatym adlivam.

A jašče «chłopcy» vydajuć niezvyčajnyja huki — padobnyja na barabanny huk.

Łarysa Jakimaŭna pryznajecca, što adrazu była nie ŭ zachapleńni ad hetych ekzatyčnych haściej u haspadarcy. A ciapier tak prykipieła da ich dušoj, vielmi palubiła.

— Padydu, abdymu, ruku ŭ piory apušču — i tak dobra na dušy stanovicca. A jak cikava ź imi hulać, nazirać za zvyčkami.

— Pabiehajcie, pakažycie siabie! — žartaŭliva kamanduje svaim padapiečnym Uładzisłaŭ Branisłavavič. I ptuški, raspušyŭšy piory, paŭstajuć va ŭsioj krasie.

Što ŭ mieniu ŭ vialikaj ptuški?

Heta ciapier u strausaŭ vydatnyja pienaty i vialiki dvoryk. Haspadar pastaraŭsia. Praŭda, płot pryjšłosia dva razy rabić. Vyšyniu ŭ 1 mietr 20 santymietraŭ ptuški brali z raźbiehu. Adzin straus uciok, nasiŭsia pa dačach, pakul nie złavili. Ciapier sietka ŭ dva mietry — takaja vyšynia ptuškam nie paddajecca.

Kali ciopła, strausy amal uvieś čas na vulicy. Kali dušna, im uklučajuć vadu i robiać fantan, tady jany «ad radaści nohi ŭvierch padkidvajuć, byccam latku-jenku tančać, kaža Uładzisłaŭ Mizuła.

Akazvajecca, haspadary ŭžo pačastavalisia jajkam-delikatesam, i ludziam dali pakaštavać. Łarysa Jakimaŭna rabiła amlet, a dačka jajka ŭ sałatu dadavała. Pieršaje ŭzvažyli — paŭkiło. Žaŭtok pa pamiery z dobry jabłyk.

A sioleta vyvieli strausiania. U kancy lutaha małoje źjaviłasia na śviet. Pakłaŭ jaho Uładzisłaŭ Branisłavavič u inkubatar dla vyviadzieńnia kuraniat, adsočvaŭ praces.

— Čuju, na 57 dzień — jajka varušycca, piščyć, ale praklovu niama. Pryjšłosia dapamahčy. Nadkałoŭ jajka akuratnieńka, a dalej mały sam usio zrabiŭ. Da viečara ŭžo navat na vulicu vyjšaŭ, — kaža Mizuła. Unuki nazvali strausiania Bebi. Pakul jon doma, ale chutka pryviazuć na lecišča.

Kormiać svaich strausaŭ Mizuły, jak kurej. Haspadar udakładniaje, što ziernie daje nie całkam — drobnić. Lubiać strausy i travu: «amierykanku», liście burakoŭ, morkvy, chrenu.

«Nikoli nie bačyŭ ich takimi chudymi». Redkich bykoŭ z adrezanych pavodkaj astraŭkoŭ pad Turavam tak pakul i nie vyvieźli

U Homieli ratavalniki ŭratavali ad vialikaj vady kocika VIDEA

U Pinsku vyratavali kazulu, jakaja trapiła ŭ ačyščalnyja zbudavańni

Kamientary3

  • daviedka
    14.04.2023
    U mienia na diedovskom chutorie letali, kak połnociennyje pticy, dažie kury, indiuški, husi... 
    Poślednije tak ciełoj stajej kak-to uletieli priamo na moich dietskich hłazach. Prišłoś potom vozvraŝať ich s bližajšieho vodojoma. Poetomu domašniej pticie podriezajut pieŕja. No i eto nie vsiehda lišajet ich vozmožnosti letať, jeśli propustiť, kohda opierienije načinajet otrastať: to kurica na zabor zaletit, to indiuška s odnoho konca dvora na vorota v druhom koncie čieriez vieś dvor proletit i siadiet. Dla takich situacij domašniuju pticu mietiat kraskoj, čtoby potom možno było otličiť svoju ot čužoj.
  • mi-mi no
    14.04.2023
    strausy latajuć? Oo... dobra, što nie latajuć karovy
  • Złosny vožyk
    14.04.2023
    Daviedka toža samaje i u maim dziacinstvie było,anałohija nie pravilnaja no včiera był v čat ruletkie napisano rus i tut opa.,hovar mova Ukrainka Ukrainiec z takoj padziakaj što Biełarusy za Ukrainu, ale heta na žal nie doŭha ,iašče trochi i nas na hadoŭ 50 buduć plevať v lico ,a pra MOVU heta svoj čužoj eti marsianin iz rośsijskich nie znajut .ia dumaŭ trochi pierabolšvać pra mat.tam ma..ieb..i usio

Ciapier čytajuć

Z rachunku fondu Anžaliki Mielnikavaj źniali hrošy. Nieviadoma, ci jana sama10

Z rachunku fondu Anžaliki Mielnikavaj źniali hrošy. Nieviadoma, ci jana sama

Usie naviny →
Usie naviny

U Čačni na ŭsieahulny ahlad vystavili cieła 17-hadovaha chłopca, jaki napaŭ na post DPS9

Sinoptyki raskazali, jaki rajon Minska samy ciopły ŭzimku

Lubicie šmatki na śniadanak? Nu, čytajcie3

Kolkaść achviar u Santa-Daminha dasiahnuła 184

Stała viadoma, jak budzie vyhladać Vaładarka paśla rekanstrukcyi17

Skančvajecca lehiendarnaja antyŭtopija pra ZŠA. Što čakać ad finału «Apoviedu słužanki»6

Amierykanskija biržy ŭźlacieli paśla taho, jak Tramp daŭ zadni chod z pošlinami. Uśled za imi rastuć i azijackija6

U Viciebsku vynieśli prysud pravasłaŭnamu śviataru, jaki naśmierć źbiŭ mašynaj dzicia4

«Treba być aktyvistam, kab da ciabie pryjšli». Čamu biełarusy viartajucca z emihracyi21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z rachunku fondu Anžaliki Mielnikavaj źniali hrošy. Nieviadoma, ci jana sama10

Z rachunku fondu Anžaliki Mielnikavaj źniali hrošy. Nieviadoma, ci jana sama

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić