Historyja11

Vyjšła kniha pra falkłarysta, jaki padarožničaŭ z Drazdovičam i Kupałam

U vydaviectvie «Biełaruskaja navuka» vyjšła kniha «Jak nacyja vučyłasia śpiavać» Janiny Hrynievič. Jana pra Antona Hrynieviča (1877—1937) — vybitnaha falkłarysta, biełaruskaha dziejača i piedahoha svajho času.

Fota z sacsietak

Anton Hrynievič byŭ vydatnym biełaruskim dziejačam taho etapu historyi, kali zaradžaŭsia i raźvivaŭsia arhanizavany biełaruski nacyjanalny ruch va ŭsich jahonych prajavach: i palityčnaj, i haspadarčaj, i kulturnaj. Hrynievič vielmi plonna pracavaŭ mienavita na kulturnaj dzialancy.

Jon šmat čaho paśpieŭ za svajo žyćcio: vydavaŭ śpieŭniki, zapisaŭ pieśni ledź nie ad pałovy dziejačaŭ biełaruskaha ruchu, padarožničaŭ ź Jazepam Drazdovičam i Jankam Kupałam, drukavaŭ piedahahičnyja brašury i šmat čaho jašče.

Jahonyja bijahrafija i darobak sabranyja aŭtarkaj pa krupinkach u biełaruskich i litoŭskich archivach dy ŭ pryvatnych zborach.

Ideja padrychtoŭki i vydańnia knihi pra Antona Hrynieviča naležała inšamu viadomamu biełaruskamu dziejaču navuki i kultury, užo našamu sučaśniku Arsieniu Lisu. Jon pieršy pačaŭ źbirać da jaje materyjały, i kniha, jakaja ciapier vyjšła, pryśviečanaja jahonaj pamiaci.

Fota z sacsietak

Knihu ŭžo možna nabyć u minskaj «Akademknizie», ale nakład jaje abmiežavany.

Čytajcie taksama:

Atruta dla mužoŭ i dyktataraŭ

50 sprobaŭ uciokaŭ za 200 hadoŭ z samaj nadziejnaj turmy Jeŭropy. Historyk vydaŭ knihu pra sumnaviadomuju Vaładarku

Šaŭčuk uziaŭ na vokładku svajho alboma vaŭkoŭ Jakuba Kołasa

Kamientary1

  • Žvir
    29.07.2023
    Latyskaja nacyja paūstala ū siaredzinie 19 st. mienavita z "Dziesmu un Deju svētki". Kaniečnie ž, umovy ū baltyjcaū byli značna boļš kamfortnyja, takoha cisku dy pryhliotu, jak u Bielarusi, tam nie bylo. Stahoddzie toje prajšlo ū ich biez kryvavych vojnaū, paūstaņniaū dy baraćby, prosta cicha vaspiavali, pavoli skladaūsia klas nacyjanaļnaj intelihiencyi, i da pačatku 20 st. byli hatovyja, kab skarystacca svaim šancam...

Ciapier čytajuć

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali4

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie maju mahčymaści ŭbačyć cieła syna i raźvitacca ź im pa-ludsku». Maci Cichana Klukača zapisała zvarot da jaho kamandziraŭ6

Pamior adzin z najstarejšych śviataroŭ Hrodzienskaj jeparchii — Mikałaj Hlad1

Navukoŭcy: žančyny dasiahajuć «krytyčnaj kropki» fiertylnaści prykładna ŭ 49 hadoŭ5

Biełarusa žorstka pakarali za toje, što chadziŭ pa rasijskaj turmie z tatuiroŭkami sa svastykaj i z partretam Hitlera6

Źniavoleny kiraŭnik ZROBIM architects pradaje čarhovuju majomaść — učastak pad turystyčny kompleks na Vilejcy11

Voś na jakim samalocie Aryna Sabalenka i Hieorhijas Franhulis prylacieli ŭ Minsk6

Ukrainskija vajskoŭcy ŭpieršyniu pryniali ŭdzieł u paradzie da Dnia ŭziaćcia Bastylii ŭ Paryžy

Na płoščy Jakuba Kołasa ŭ Minsku pradajecca kvatera z prastornym adkrytym bałkonam i vidam na horad1

Bialacki: Zakryli Honar, LSTR Adzenne i Ragna — rusifikacyja praciahvajecca45

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali4

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić