Łatvija ŭviała abmiežavańni ŭ pavietranaj prastory nad miažoj ź Biełaruśsiu
Jany źviazanyja z patrebami ŭzbrojenych sił, jakija buduć pravodzić navučańni.

Ahienctva hramadzianskaj avijacyi Łatvii dazvoliła ŭvieści istotnyja abmiežavańni na vykarystańnie pavietranaj prastory kala dziaržaŭnaj miažy Łatvii i Biełarusi z 16 kastryčnika da kanca hoda.
Limity buduć dziejničać ad pavierchni Ziamli da vyšyni 2895 kiłamietraŭ uzdoŭž usioj miažy, u biespalotnuju zonu taksama ŭvojduć harady Dahda, Krasłava i častka Daŭhaŭpiłsa.
Abmiežavańni nieabchodnyja dla patreb Uzbrojenych sił Łatvii i źviazanyja z vykarystańniem avijacyi i bieśpiłotnikaŭ padčas vučeńniaŭ na miažy Łatvii i Biełarusi.
Lubym inšym pavietranym sudnam u hety čas zabaroniena biez dazvołu zalatać u biespalotnuju zonu.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary