Ekanomika

Urad pierahledzić umovy dziaržpadtrymki pry budaŭnictvie žylla

U Biełarusi naśpieła nieabchodnaść źmianić padychody da zabieśpiačeńnia hramadzian žyllom. Ab hetym zajaviŭ premjer-ministr Biełarusi Raman Hałoŭčanka ŭ časie narady va ŭradzie.

 Hałoŭčanka kanstatuje, što tyja ŭmovy, jakija isnujuć dla budaŭnictva ź dziaržpadtrymkaj, ludziej nie zadavalniajuć. Sama narada, pavodle jaho słoŭ, źviazana z «peŭnymi ciažkaściami, jakija ŭźnikajuć u halinie budaŭnictva žylla ŭ krainie, asabliva ź dziaržpadtrymkaj». 

«I nie tamu, što my nie možam budavać bolš. Vidać, dziejnyja miechanizmy, jakija zabiaśpiečvajuć dziaržpadtrymku, pačynajuć stračvać aktualnaść», — skazaŭ Raman Hałoŭčanka. 

Heta akazvaje ŭpłyŭ na budaŭnictva.

«Pryčyna — pierš za ŭsio admova hramadzian, jakija majuć prava na dziaržpadtrymku, ad budaŭnictva. Nie tamu, što my jaje nie možam zabiaśpiečyć, — prosta ludzi admaŭlajucca na hetych umovach brać padtrymku. Pry hetym kolkaść ludziej, jakija stajać na ŭliku jak tyja, što majuć patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ, niahledziačy na ​​toje, što tempy budaŭnictva žylla ź dziaržpadtrymkaj vielmi istotnyja, skaračajecca pavolnymi tempami», — dadaŭ jon. 

Adnačasova ŭ krainie, pavodle jaho słoŭ, raście kolkaść žadajučych pabudavać žyllo z maładych siemjaŭ, jakija znachodziacca na ŭliku, bieź dziaciej abo z adnym dziciem (a dziaržpadtrymka pradastaŭlajecca tolki siemjam, jakija majuć nie mienš jak dvuch dziaciej).

«Usie hetyja tendencyi i sacyjalnaja značnaść pytańnia śviedčać ab nieabchodnaści źmianieńnia padychodaŭ pa zabieśpiačeńniu hramadzian žyllom», — skazaŭ Hałoŭčanka.

Jakija źmieny adbuducca, pakul nieviadoma.

Zhodna ź Biełstatam, u studzieni-lutym 2024 hoda było ŭviedziena ŭ ekspłuatacyju 417, 1 tys. kv. m žylla ahulnaj płoščy, a žylla ź dziaržpadtrymkaj — 74, 4 tys. kv. m. Hetyja ličby značna mienšyja za minułahodnija. U studzieni-lutym 2023 hoda pabudavali 588,2 tys. kv. m žylla, dla hramadzian, jakija majuć patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ, uviedziena ŭ ekspłuatacyju 253,1 tys. kv. m, z vykarystańniem dziaržaŭnaj padtrymki — 184,5 tys. kv. m.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Usie naviny →
Usie naviny

Sparyš: Statkievič pieranios infarkt3

Prajšła pres-kanfierencyja vyzvalenych palitviaźniaŭ3

Biełaruscy za miažoj pisali z numara zatrymanaha znajomaha

«Mikoła źnik, a zmahary jaho navat nie šukajuć». U infarmacyjnaj śpiecapieracyi biełaruskich słužbaŭ źmianilisia akcenty10

Litva dazvoliła mašynam ź biełaruskimi numarami, jakija viartajucca ŭ Biełaruś, pierasiakać svaju miažu2

Kiraŭnik MUS Litvy raskazaŭ, u jakim vypadku zakryjuć miažu ź Biełaruśsiu8

Łukašenka: Amierykanskaja delehacyja ŭ nas rehularna tut byvaje. My ź imi viadziem peŭnyja pieramovy10

Ofis Cichanoŭskaj prakamientavaŭ departacyju častki palitviaźniaŭ biez pašpartoŭ6

Litoŭskaja armija: Ryzyka napadu padčas vučeńniaŭ «Zachad» nizkaja, ale vierahodnaść pravakacyj uzrasła

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić