Zdaroŭje

Harmanalnaja kantracepcyja i ryzyka raźvićcia raku: jakuju suviaź pakazali novyja daśledavańni

Doŭhija hady padazravałasia, što harmanalnyja kantraceptyvy vyklikajuć rak. Ale nie było dokazaŭ i nie była jasnaja stupień ryzyki. I voś źjavilisia novyja daśledavańni.

hormonal contraceptives harmanalnyja kantraceptyvy hormonalnyje kontracieptivy
Fota: Patricio Nahuelhual / Getty Images

Harmanalnaja kantracepcyja — heta pryjom sintetyčnych anałahaŭ pałavych žanočych harmonaŭ dla padaŭleńnia avulacyi.

Pa svaim składzie harmanalnyja kantraceptyvy dzielacca na dva typy: hiestahiennyja (utrymlivajuć tolki sintetyčnyja anałahi prahiestahienu) i kambinavanyja aralnyja kantraceptyvy (utrymlivajuć anałahi abodvuch typaŭ žanočych harmonaŭ — estrahienu i prahiestahienu).

Isnuje mierkavańnie, što praciahłaje prymianieńnie aralnych kantraceptyvaŭ pavyšaje ryzyku raku. Ale nie ŭsio tak adnaznačna.

Daśledavańni pakazali, što kambinavanyja kantraceptyvy sapraŭdy niaznačna pavialičvajuć ryzyku raku małočnaj załozy. Ale jana zachoŭvajecca tolki ŭ čas pryjomu. Paśla taho, jak jon spyniajecca, pavyšanaja ryzyka pavolna źnikaje.

Vučonyja taksama vyjavili ŭpłyŭ praciahłaha pieryjadu pryjomu kambinavanych kantraceptyvaŭ na raźvićcio raku šyjki matki. Pry pieryjadzie pryjomu da 5 hadoŭ ryzyka ŭzrastaje na 10%, pry vykarystańni na praciahu 5—9 hadoŭ — na 60% i padvojvajecca pry pieryjadzie pryjomu zvyš 10 hadoŭ. Paśla taho, jak žančyny spyniajuć pryjom, jana idzie na spad.

U toj ža čas, jak pakazała adno z apošnich daśledavańniaŭ, prymianieńnie kambinavanych aralnych kantraceptyvaŭ na 80% źnižaje ryzyku raźvićcia raku jaječnikaŭ i na 50% raku endamietryju (unutranaja ślizistaja abałonka cieła matki).

Śpiecyjalisty adznačajuć, što dla bolšaści žančyn karyść ad vykarystańnia kambinavanych tabletak pieravažvaje ryzyki.

Prahiestahiennyja kantraceptyvy

Doŭhi čas danyja ab uzajemasuviazi kantraceptyvaŭ, jakija ŭtrymlivajuć tolki prahiestahien, z rakavymi zachvorvańniami byli nie takimi pierakanaŭčymi, jak danyja ab kambinavanych tabletkach.

Zbolšaha heta źviazana z tym, što inšymi formami kantracepcyi karystałasia nie tak šmat ludziej, a značyć, daśledčyki nie mahli sabrać dosyć vialikuju bazu dla analizu.

Adnak z 2010 hoda kolkaść tych, chto prymaje kambinavanyja tabletki, skaraciłasia, a kolkaść tych, chto prymaje tabletki, jakija źmiaščajuć tolki prahiestahien, uzrasła. Pa infarmacyi na 2020 hod imi karystałasia amal roŭnaja kolkaść žančyn. Heta dazvoliła vučonym bolš dakładna vyvučyć pytańnie.

Analiz źviestak z bazy miedycynskich danych Vialikabrytanii pakazaŭ, što vykarystańnie harmanalnych kantraceptyvaŭ, jakija ŭtrymlivajuć tolki prahiestahien, akazvajuć padobny ŭpłyŭ na ryzyku raźvićcia raku małočnaj załozy, jak i kambinavanyja tabletki.

Da takich vysnoŭ daśledčyki pryjšli šlacham paraŭnańnia miedycynskich zapisaŭ amal 10 000 žančyn, jakija pieranieśli rak małočnaj załozy, z zapisami kala 18 000 žančyn biez hetaha zachvorvańnia. Pry hetym uličvalisia takija faktary, jak indeks masy cieła i spažyvańnie ałkaholu, jakija taksama pavialičvajuć ryzyku.

Što tyčycca raku endamietryju, to niekatoryja daśledavańni pakazvajuć, što prahiestahiennyja kantraceptyvy — taksama, jak i kambinavanyja, — źnižajuć jaho ryzyku. Ale dla taho, kab heta bolš upeŭniena śćviardžać, patrabujucca dadatkovyja daśledavańni, taksama jak i adnosna taho, jak upłyvajuć hetyja kantraceptyvy na rak šyjki matki.

Hałoŭnaje, na što źviartajuć uvahu śpiecyjalisty: dla bolšaści žančyn pieravahi kantracepcyi pieravyšajuć ryzyki. Značna bolšuju škodu nanosić ałkahol. Tak, u Vialikabrytanii, pa infarmacyi Cancer Research UK kala 400 vypadkaŭ raku małočnaj załozy źviazanyja z pryjomam aralnych kantraceptyvaŭ, a kala 4 400 z užyvańniem ałkaholu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii13

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Pracuje ŭ kałhasie, piša knihi i pijaryć rodnaje Paleśsie. Heta ŭsio pra 27-hadovaha Dzieda Jankiela3

Mužčyna padchapiŭ ciažkuju infiekcyju lohkich praz zvyčku niuchać svaje brudnyja škarpetki5

U Biešankovičach cieraź Dźvinu pierakinuli pantonny most FOTA2

Pinhvin staŭ pryčynaj katastrofy viertalota ŭ Paŭdniovaj Afrycy7

U Maskvie vykrali i pabili baćku padletka, čyjo cieła vystavili napakaz na płoščy ŭ Čačni10

U vietkaŭskim lashasie bunt z-za nizkich zarobkaŭ — daviałosia ŭmiašacca hienieralnamu dyrektaru abjadnańnia11

Byłaja delehatka Kaardynacyjnaj rady raskazała, jak ciapier kiruje kvietkavym biznesam u Varšavie2

«Jandeks.Karty» navučylisia pakazvać raźmietku na minskich darohach

Chto prymusiŭ Trampa raptoŭna admovicca ad uviadzieńnia taryfaŭ10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii13

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić