Usiaho patrochu1010

Na miažy mahčymaściej: birmanski piton całkam prahłynuŭ alenia FOTA

Dla taho kab prahłynuć biełachvostaha alenia, pitonu daviałosia raściahnuć rot da maksimalna mahčymaj šyryni.

Samka birmanskoho pitona pojedajet biełochvostoho olenia na juho-zapadie Fłoridy. Samka birmanskaha pitona jeść biełachvostaha alenia ŭ paŭdniova-zachodniaj Fłarydzie. Female Burmese python consuming a white-tailed deer in southwestern Florida.
Samka birmanskaha pitona jeść biełachvostaha alenia ŭ paŭdniova-zachodniaj Fłarydzie. Fota: Ian Bartoszek / Conservancy of Southwest Florida

Pra adzin z redkich vypadkaŭ nazirańnia za birmanskim pitonam u nacyjanalnym parku Evierhlejds u Paŭdniovaj Fłarydzie raskazali supracoŭniki pryrodaachoŭnaj arhanizacyi.

Birmanskija pitony ŭ hetaj miascovaści ličacca invaziŭnym vidam. Jany byli zaviezieny ŭ siaredzinie minułaha stahodździa i da 1990-ch hadoŭ pačali aktyŭna razmnažacca i palavać na miascovyja vidy žyvioł, va ŭmovach, kali niama naturalnych drapiežnikaŭ, jakija mahli b kantralavać ich papulacyju.

Miarkujecca, što ŭ Fłarydzie žyvuć sotni tysiač pitonaŭ, jakija nanieśli značnuju škodu ekasistemie, źniščyŭšy niekatoryja vidy mlekakormiačych.

Choć birmanskija pitony viadomyja svajoj zdolnaściu pahłynać bujnuju zdabyču, u tym liku aleniaŭ i navat alihataraŭ, niepasredna nazirać ich za hetym zaniatkam navukoŭcam atrymlivajecca redka. Heta abmiažoŭvaje abjom viedaŭ pra charčovyja zvyčki hetych źmiej i ich upłyŭ na ekasistemu.

Niadaŭna navukoŭcy nazirali za samkaj pitona daŭžynioj 4,5 mietra i vahoj 52 kiłahramy, jakaja pahłynuła cełaha biełachvostaha alenia (Odocoileus virginianus), vaha jakoha (35 kh) składała 67% masy samoj źmiai.

Birmanskij piton s samym bolšim diamietrom raskrytoj pasti Birmanski piton z samym šyrokim raskryćciom skivicy Burmese python with the largest gape diameter
Birmanski piton z samym vialikim dyjamietram paščy. Sprava — 22 sm (8,7 cali). Źleva — 26 sm (10,2 cali). Fota: Bruce Jayne / University of Cincinnati.

Zhodna z daśledavańniem, apublikavanym u časopisie Reptiles & Amphibians, kab prahłynuć alenia, pašča źmiai raściahnułasia da 26 santymietraŭ. Raniej maksimumam ličylisia 22 santymietry. Kamanda miarkuje, što heta značna pašyraje śpis žyvioł, jakija mohuć stać achviarami birmanskich pitonaŭ.

Navukoŭcy tłumačać, što budova skivic dazvalaje pitonam raściahvać ich značna šyrej, čym u źmiej anałahičnaha pamieru, bo piaredniaja častka skivic nie zrastajecca.

Bijołah Jan Bartošek, jaki ŭdzielničaje ŭ vyvučeńni hetych źmiej, raspavioŭ, što nazirać takoje vidovišča ŭžyvuju było zachaplalna i «pa-sapraŭdnamu pieršabytna».

Kab adsačyć samku pitona, navukoŭcy vykarystoŭvali samca pa imieni Ronin, abstalavanaha śpiecyjalnym trekieram-radyjomietkaj. Taki padychod dapamahaje daśledčykam znachodzić samak, jakich vydalajuć z pryrody da taho, jak jany paśpiejuć adkłaści jajki. Heta źjaŭlajecca častkaj prahramy pa kantroli kolkaści papulacyi pitonaŭ, jakija štohod mohuć adkładać dziasiatki jajek.

Kamientary10

  • Indiejec
    25.10.2024
    [Red. vydalena]
  • Fiemka-bodipaziŭščyca
    25.10.2024
    Kakije ješčo nužny arhumienty protiv pachudienija? Pachudieješ i piton prahłocit!
  • 0101
    25.10.2024
    Zusim jak łukašenka. Jaki prahłynaje ŭsie i usich.

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ7

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruś i Rasija damovilisia pa 107 sa 110 punktaŭ płana zbližeńnia na nastupnyja try hady. Ale samy važny padvis15

«Ryzykavać samalotam nie chaciełasia». Čamu biełarusy płaciać amal 200 jeŭra za vybar daty pierasiačeńnia miažy1

Tramp prapanavaŭ pierajmienavać Armuzski praliŭ u svoj honar9

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»44

U Indaniezii novy padviesny most pierakuliŭsia padčas uračystaha adkryćcia. Ludzi ŭpali z vyšyni1

«Z padniatym kuzavam praciahnuŭ ruch». U Rečyckim rajonie hruzavik paškodziŭ puciepravod pry dziŭnych abstavinach

U minskim Uruččy pierakuliŭsia furhon z dyniami FOTAFAKT1

Na adnoj z hrodzienskich vulic zaŭvažyli mietrovaha vuža FOTY11

Pamior Iosif Chaŭratovič

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ7

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić