Zdaroŭje11

Intervalnaje haładańnie moža dapamahčy schudnieć, ale nie palepšyć zdaroŭje — navukoŭcy

Intervalnaje haładańnie abiacaje lohkuju stratu vahi, źnižeńnie ryzyki zachvorvańniaŭ i navat zapavoleńnie stareńnia. Ale što nasamreč demanstrujuć apošnija daśledavańni?

Fota: depositphotos.com

Cikavaść da intervalnaha haładańnia rezka ŭzrasła ŭ kancy 2010-ch hadoŭ. Abmiažoŭvać siabie tolki ŭ časie pryjomu ježy, a nie ŭ jaje składzie dla mnohich stała samym lohkim sposabam baraćby ź lišniaj vahoj. Da taho ž pieršapačatkovyja daśledavańni na žyviołach demanstravali karyść takoha mietadu dla źnižeńnia ryzyki sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, niekatorych vidaŭ raku, a taksama jaho patencyjał u padaŭžeńni žyćcia. Adnak, jak piša The Wall Street Joirnal, vyniki daśledavańniaŭ na ludziach akazalisia mienš pierakanaŭčymi.

Pavodle asobnych daśledavańniaŭ, ludzi, jakija praktykujuć intervalnaje haładańnie, spažyvajuć u siarednim na 200-500 kałoryj u dzień mienš u paraŭnańni z tymi, chto prytrymlivajecca zvyčajnaha režymu charčavańnia. Pry hetym jany hublajuć ad 1 da 8% masy cieła.

Taki efiekt prademanstravała, naprykład, šaścimiesiačnaje kliničnaje daśledavańnie, vyniki jakoha apublikavany letaś. Aŭtary źviartajuć uvahu, što akramia straty vahi ŭ siarednim na 8%, u ludziej, jakija prytrymlivalisia sistemy intervalnaha haładańnia, nazirałasia nievialikaje palapšeńnie ŭ pierapracoŭcy arhanizmam hlukozy. Ale inšych pieravah adnosna zdaroŭja i daŭhalećcia jany nie nazirali.

Niekatoryja daktary i sami prychilniki intervalnaha haładańnia adznačajuć, što propusk pryjomaŭ ježy moža pryvieści da niedastatkovaha spažyvańnia białku i straty myšačnaj masy.

Pavodle danych adnaho z daśledavańniaŭ, ludzi, jakija abmiažoŭvali čas pryjomu ježy, hublali ŭ dva razy bolš myšačnaj masy, čym tłuščavaj, u paraŭnańni z kantrolnaj hrupaj. Adnak inšyja daśledavańni pakul nie paćvierdzili hetuju tendencyju.

Ekśpierty padkreślivajuć, što dla niekatorych ludziej intervalnaje haładańnie moža być karysnym instrumientam dla pachudzieńnia. Adnak u inšych pačućcio hoładu ŭ pieryjady ŭstrymańnia ad ježy moža pryvodzić da pierajadańnia ŭ dazvolenyja hadziny, što nivieliruje namahańni.

Akramia taho, śpiecyjalisty adznačajuć, što jakaść i skład racyjonu zastajucca važniejšymi dla ahulnaha zdaroŭja, čym čas pryjomu ježy. Jany rekamiendujuć zasiarodzicca na zbałansavanym charčavańni, a nie tolki na abmiežavańniach u pryjomie ježy pa času.

Ludzi, jakija praktykavali praciahłaje intervalnaje haładańnie, padzialilisia z žurnalistami WSJ piersanalnymi niehatyŭnymi nastupstvami. Naprykład, niekatoryja adznačajuć razdražnialnaść, źnižeńnie enierhii i prablemy ź fizičnaj aktyŭnaściu. U niekatorych vypadkach fiksacyja na haładańni vyklikała parušeńni charčovych pavodzin, što pryvodziła da paharšeńnia nastroju i adnosin z asiarodździem.

Niahledziačy na ​​hetyja prablemy, niekatoryja navukoŭcy ŭsio jašče ličać, što intervalnaje haładańnie moža prynieści karyść, aproč źnižeńnia vahi. U adnym z daśledavańniaŭ u mužčyn z praddyjabietam, jakija prytrymlivalisia režymu intervalnaha haładańnia, strata vahi była nie bolš čym u tych, chto jeŭ pa zvyčajnym hrafiku, ale ŭ ich naziralisia palapšeńni ŭ mietabaliźmie hlukozy i źnižeńni arteryjalnaha cisku.

Važna adznačyć, što ŭdzielniki ekśpierymientu zakančvali pryjom ježy da 15:00, što, na dumku daśledčykaŭ, moža być bolš efiektyŭnym dla zdaroŭja.

Navukoŭcy dapuskajuć, što pry sistemie intervalnaha haładańnia bolš važnym źjaŭlajecca rańni pryjom ježy, što adpaviadaje staromu praviłu: «śniadanak źješ sam, abied padziali ź siabram, viačeru addaj vorahu».

Kamientary1

  • am sa
    25.11.2024
    ludzi roznyja

    intervalnaje haładańnie - adna ź niebłahich sistem charčavańnia. ale kaniečnie treba hladzieć pa stanie svajho arhanizma

    mnie voś u hetym hodzie spadabałasia... suchoje haładańnie
    papiarednie kaniečnie šmat pieračytała i pierahledzieła rolikaŭ

Ciapier čytajuć

«Samaha pryvabnaha sadžaješ napierad, i ŭsio biez paleva». Jak i za kolki pieravoziać u Jeŭropu nielehalnych mihrantaŭ ź biełaruskaj miažy4

«Samaha pryvabnaha sadžaješ napierad, i ŭsio biez paleva». Jak i za kolki pieravoziać u Jeŭropu nielehalnych mihrantaŭ ź biełaruskaj miažy

Usie naviny →
Usie naviny

«Ceny jak u stałovaj». Minčanka paabiedała ŭ restaranie piacizorkavaha hatela ŭ centry stalicy i była šakavanaja5

Francuza asudzili da 30 hadoŭ za zabojstva žonki. Ni cieła nie znajšli, nie było śviedak, jak i nie było pramych dokazaŭ4

Tramp prapanavaŭ i Rasii, i Ukrainie abviaścić siabie pieramožcami8

Jakaja adna rysa robić mieniedžara vydatnym? Adkaz vas ździvić6

Tramp skazaŭ Zialenskamu, što pakul nie maje namieru pastaŭlać Kijevu rakiety «Tamahaŭk»16

Zialenski hetym razam jeździŭ da Trampa z kartami Rasii3

Na aŭkcyjonie karcinu Šahała pradali za 3 miljony dalaraŭ3

79‑hadovuju piensijanierku ŭ Stolinskim rajonie šukali 4 dni i znajšli žyvoj5

U Kitai praciahvajucca žorstkija čystki ŭ armii: palacieła hałava druhoha čałavieka ŭ vojsku3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Samaha pryvabnaha sadžaješ napierad, i ŭsio biez paleva». Jak i za kolki pieravoziać u Jeŭropu nielehalnych mihrantaŭ ź biełaruskaj miažy4

«Samaha pryvabnaha sadžaješ napierad, i ŭsio biez paleva». Jak i za kolki pieravoziać u Jeŭropu nielehalnych mihrantaŭ ź biełaruskaj miažy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić