Kultura

Pamior Alaksiej Hančuk

Paet, žurnalist i fatohraf Alaksiej Hančuk pamior na 71-m hodzie žyćcia 9 studzienia, paviedamlaje «Supołka biełaruskich piśmieńnikaŭ».

Alaksiej Hančuk naradziŭsia 17 studzienia 1954 h. u v. Navasiołki Kobrynskaha r-na. Skončyŭ kinafotafakultet Maskoŭskaha zavočnaha narodnaha ŭniviersiteta mastactvaŭ.

Byŭ aŭtaram šmatlikich piersanalnych fotavystavaŭ, udzielnikam i dypłamantam abłasnych i respublikanskich fotakonkursaŭ.

Pieršyja vieršy źjavilisia ŭ pieryjodycy ŭ 1970-ch. Drukavaŭsia ŭ zbornikach «Dziadziniec. Paezija Bieraściejščyny» i «Bieraściejskija karani», almanachu «Dzień paezii», «Pieršaćviecie», «LiMie», almanachu «Žyrandola». 

Debiutnaja kniha «Bieły hanak» ubačyła śviet u 2010 h. Druhaja kniha paezii — «Bierahi» (2019 h.)

Pachavany ŭ Žabincy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka: U amierykancaŭ niama nijakaha płana, jany prosta zandujuć hlebu11

Łukašenka: U amierykancaŭ niama nijakaha płana, jany prosta zandujuć hlebu

Usie naviny →
Usie naviny

Dvuchrublovuju manietu pradajuć na aŭkcyjonie za 490 rubloŭ. Čamu tak doraha?

Tramp zajaviŭ, što jahonyja pradstaŭniki jeduć u Rasiju «prosta ciapier»3

U Polščy chočuć uvieści padatak dla bihtechaŭ, ale ZŠA heta nie padabajecca2

«Ja bajałasia, što jana budzie vyhladać mienavita tak». Biełaruska dva hady šukała mahiłu svajoj babuli ŭ Polščy — i narešcie znajšła3

Chalezin: Žyćcio paśla śmierci isnuje, my ŭsie žyviom u hrybnoj matrycy23

Łukašenka źniaŭ z pasady načalnika Akademii MUS1

«Buduć vystaŭlenyja nievykanalnyja ŭmovy». U Kramli abmiarkoŭvajuć scenary admovy ad časovaha pieramirja5

NASA skarystałasia Marsam jak tramplinam, kab razahnać zond u bok Jupitera1

U Ivana-Frankoŭsku adbyŭsia terakt, vybuchoŭka ŭzarvałasia ŭ rukach padletkaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: U amierykancaŭ niama nijakaha płana, jany prosta zandujuć hlebu11

Łukašenka: U amierykancaŭ niama nijakaha płana, jany prosta zandujuć hlebu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić