Mižnarodnaje enierhietyčnaje ahienctva prapanavała hruntoŭna zaleźci ŭ naftavyja reziervy
Mižnarodnaje enierhietyčnaje ahienctva (MEA) prapanavała vyzvalić kala 400 miljonaŭ baralaŭ nafty z reziervaŭ krain Arhanizacyi ekanamičnaha supracoŭnictva i raźvićcia. Takaja miera prapanujecca z-za rezkaha rostu cen enierhanośbitaŭ, vyklikanaha vajnoj na Blizkim Uschodzie i prypynieńniem pastavak nafty praz Armuzski praliŭ. Kali rašeńnie budzie pryniata, heta stanie najbujniejšym vykarystańniem naftavych reziervaŭ u historyi arhanizacyi, piša Bloomberg.

Ministr ekanomiki i enierhietyki Hiermanii Kataryna Rajchie paviedamiła, što jaje kraina pačnie vykarystoŭvać častku zapasaŭ paśla aficyjnaha zaćviardžeńnia prapanovy. Pytańnie taksama płanujuć abmierkavać na sustrečy lidaraŭ krain «Vialikaj siamiorki». Japonija ŭžo zajaviła, što pačnie vyzvalać naftu sa svaich stratehičnych zapasaŭ z 16 sakavika.
Usiaho ŭ 32 krain — udzielnic ahienctva — zachoŭvajecca bolš za 1,2 miljarda baralaŭ nafty na vypadak nadzvyčajnych situacyj. Najbujniejšaje schovišča — stratehičny naftavy rezierv ZŠA, dzie znachodzicca kala 415 miljonaŭ baralaŭ. Akramia taho, jašče prykładna 600 miljonaŭ baralaŭ pramysłovych zapasaŭ zachoŭvajucca ŭ ramkach dziaržaŭnych abaviazacielstvaŭ. Pavodle pravił, krainy pavinny mieć zapasy, jakich chopić jak minimum na 90 dzion.
Razam z tym niekatoryja analityki i trejdary sumniavajucca, što hetyja zapasy zmohuć chutka kampiensavać mahčymy deficyt na rynku. Ekśpierty JPMorgan adznačajuć, što vyzvaleńnie takoha abjomu daść dadatkovyja pastaŭki prykładna 1,2 miljona baralaŭ nafty na sutki, što moža akazacca niedastatkovym dla poŭnaha pakryćcia mahčymych strat pastavak. Najbolšuju častku hetaj nafty, pavodle ich acenak, mohuć zabiaśpiečyć Złučanyja Štaty.
ZŠA źniščyli bolš za dziasiatak iranskich vajskovych karabloŭ u Armuzskim pralivie, pryznačanych dla ŭstanoŭki min VIDEA
ZŠA prosiać Izrail spynić udary pa enierhietyčnaj infrastruktury Irana. Na heta jość try pryčyny
ZŠA abmiažujuć pasłableńnie naftavych sankcyj suprać Rasii pastaŭkami ŭ Indyju
«Samy intensiŭny dzień udaraŭ». Pientahon anansavaŭ maštabnuju ataku pa abjektach u Iranie
Saudaŭskaja Aravija i Kijeŭ rychtujuć «hihanckuju damovu» na fonie iranskaj pahrozy
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary