Tusk choča ŭzbroić Polšču: 500 tysiač armii, abaviazkovyja vajskovyja zbory dla ŭsich i, mahčyma, jadziernaja zbroja
Premjer-ministr Polščy Donald Tusk raskazaŭ pra płany pa radykalnym uzmacnieńni polskaj armii.

Donald Tusk vystupiŭ u Siejmie z dakładam pra mižnarodnuju situacyju i biaśpieku Polščy. Premjer zaklikaŭ rezka pavialičyć kolkasny skład polskaj armii i vyjści z šerahu mižnarodnych kanviencyj.
Tusk zajaviŭ, što Polščy nieabchodnaja paŭmiljonnaja armija, uklučajučy reziervistaŭ. Jon źviarnuŭ uvahu, što kolkaść ukrainskaj armii składaje 800 tysiač čałaviek, a rasijskaj — 1,3 miljona.
Dla stvareńnia bajazdolnaha reziervu ŭłady Polščy źbirajucca ŭvieści abaviazkovyja vajskovyja kursy dla ŭsich mužčyn, paviedamlaje TVN.
«Mnie zdajecca, kali my arhanizujem heta razumna, a ja heta pastajanna abmiarkoŭvaju ź ministram nacyjanalnaj abarony, my budziem vykarystoŭvać niekalki mietadaŭ. Heta i reziervisty, i intensiŭnaja padrychtoŭka, jakaja dazvolić pieratvaryć tych, chto nie pojdzie ŭ armiju, u paŭnavartasnych i pastajannych sałdat padčas kanfliktu.
Viadziecca praca pa padrychtoŭcy šyrokamaštabnaj vajskovaj padrychtoŭki dla kožnaha darosłaha mužčyny ŭ Polščy. Žančyny taksama, ale, jak my viedajem, vajna ŭsio adno zastajecca pieravažna mužčynskim zaniatkam. Kožny zdarovy mužčyna ŭ Polščy pavinien imknucca treniravacca, kab mieć mahčymaść abaraniać radzimu ŭ vypadku nieabchodnaści», — adznačyŭ Tusk.
Jon dadaŭ, što razmovy pra viartańnie abaviazkovaha pryzyvu nie viadziecca. Sistemu vajskovaj padrychtoŭki pavinny raspracavać da kanca hoda.
Polski premjer taksama zajaviŭ, što kraina moža vyjści z kanviencyj, jakija zabaraniajuć prymianieńnie supraćpiachotnych min i kasietnych bojeprypasaŭ.
«Ja paprasiŭ ministra nacyjanalnaj abarony pradstavić zaklučeńnie — i ja parekamienduju stanoŭčaje zaklučeńnie — ab vychadzie Polščy z Ataŭskaj kanviencyi i, mahčyma, z Dublinskaj kanviencyi», — skazaŭ Tusk.
Kiraŭnik urada Polščy paabiacaŭ vykarystoŭvać usie najaŭnyja srodki dla ŭzmacnieńnia abarony.
«My nie budziem ni na kaho hladzieć, my nie budziem bajacca nijakaj krytyki. Usio, što dapamoža pavysić abaranazdolnaść Polščy, budzie nami realizavana i vykarystana», — dadaŭ palityk.
Užo paśla vystupleńnia ŭ Tuska spytalisia: ci aznačajuć jaho słovy toje, što Polšča budzie imknucca atrymać ułasnuju jadziernuju zbroju, paviedamlaje wiadomosci.wp.pl.
«Jość francuzskaja prapanova (pra francuzski «jadzierny parason» u Jeŭropie — Red.). My vielmi ŭvažliva jaje analizujem, bo chočam viedać padrabiazna, što heta aznačaje z punktu hledžańnia kantrolu nad hetaj zbrojaj. U brytancaŭ siońnia prablema, jany nie mohuć prymianić svaju jadziernuju zbroju biez udziełu amierykancaŭ», — rastłumačyŭ Tusk.
Jon adznačyŭ, što Francyja tolki na ŭtrymańnie jadziernaj zbroi tracić 14 miljardaŭ dołaraŭ u hod.
«Tamu, kali prymać takoje rašeńnie, treba być upeŭnienym, što my sami vyrašajem, kali možam vykarystać hetuju zbroju», — skazaŭ Tusk.
Premjer Polščy nahadaŭ, što Ukraina admoviłasia ad ułasnaj jadziernaj zbroi i «stała achviaraj napadu».
«Siońnia zusim jasna, što my byli b u bolšaj biaśpiecy, kali b mieli ŭłasny jadzierny arsienał. U hetym niama nijakich sumnieńniaŭ.
Tak ci inakš, šlach da hetaha byŭ by doŭhim, i pa hetym pytańni nieabchodna było b dasiahnuć zhody. Heta pavinna dać nam pačućcio biaśpieki», — adznačyŭ palityk.
Tusk dadaŭ, što Polšča pavinna vykarystoŭvać usie technałahičnyja i navukovyja mahčymaści, supracoŭničać ź inšymi krainami, a jeŭrapiejskija srodki nakiravać na toje, kab pačać myślić sučasna.
«Heta značyć, što my nie budziem kuplać usio zapar, a budziem staranna adbirać i staranna nabyvać tolki samaje pieradavoje», — zajaviŭ premjer.
Pry hetym jon rastłumačyŭ, što «nijaki varyjant nie vyklučany».
Donald Tusk zajaviŭ pra nieabchodnaść uzmacnieńnia vajskovaha kantynhientu na miažy ź Biełaruśsiu i Rasijaj
«Pavarotny momant historyi»: lidary krain Jeŭropy sabralisia na samit pa biaśpiecy i Ukrainie
Załužny: ZŠA rujnujuć suśvietny paradak, a Rasija pryjdzie pa Jeŭropu
Makron: Budučyniu Jeŭropy nie buduć vyznačać ni ŭ Vašynhtonie, ni ŭ Maskvie
Ciapier čytajuć
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Kamientary