Andžalina Džali apublikavała post pra svoj vizit u Chierson i Mikałajeŭ
Halivudskaja aktrysa Andžalina Džali apublikavała ŭ instahramie post, u jakim raskazała pra svoj vizit va Ukrainu. Šakujučym uražańniem ad naviedvańnia pryfrantavych haradoŭ stała pastajannaja prysutnaść i pahroza bieśpiłotnikaŭ.

«Ja naviedała Mikałajeŭ i Chierson va Ukrainie na hetym tydni, kab sustrecca ź siemjami, jakija žyvuć na linii frontu. Pahroza dronaŭ była pastajannaj. Čuješ nizki huł u niebie. Miascovyja žychary nazyvajuć heta «čałaviečym safary», kali drony vykarystoŭvajucca dla pastajannaha adsočvańnia, palavańnia i teraryzavańnia ludziej. Byŭ momant, kali nam daviałosia spynicca i čakać, pakul dron pralacić nad hałavoj. Ja była ŭ achoŭnym ryštunku, i dla mianie heta było ŭsiaho paru dzion. Siemji tut žyvuć z hetym kožny dzień», — napisała jana.
Džali raspaviała, što bačyła, jak škoły, kliniki i dziciačyja sadki pieravodzili va ŭmacavanyja sutareńni, bačyła rašučaść miascovych žycharoŭ praciahvać žyćcio. «Było ciažka, ale natchnialna bačyć heta», — dadała jana.
Mnohija surazmoŭcy raskazvali aktrysie pra psichałahičny ciažar žyćcia pad bieśpierapynnaj pahrozaj, a taksama pra hłyboki strach być zabytymi śvietam.
Džali vykazała nieŭrazumieńnie, čamu ŭ śviecie z takim patencyjałam dypłamatyi cyvilnaje nasielnictva va Ukrainie, Sudanie, Hazie, Jemienie, Konha i mnohich inšych miescach pakutuje štodnia. Jana dadała, što nadzieju joj daje «nievierahodnaja mužnaść miascovych arhanizacyj i vałancioraŭ».
«Kali jany mohuć znajści siły, to ŭrady musiać być zdolnymi zrabić toje ž samaje», — dadała jana.
4 listapada aktrysa pryjechała va Ukrainu ź nieanansavanym vizitam. Jana nie apaviaściła ŭłady krainy pra svoj vizit i pierajšła ŭkrainskuju miažu pieššu.
Andžalina Džali vystupaje pasłom dobraj voli JUNISIEF. Heta jaje druhi vizit va Ukrainu — u 2022 hodzie aktrysa naviedała Lvoŭ.
Na pačatku paŭnamaštabnaj vajny rasijskaja armija akupavała Chierson, adnak u listapadzie 2022 hoda pakinuła horad. Ciapier Chierson znachodzicca pobač ź linijaj frontu i ŭvieś čas ciarpić ad rasijskich abstrełaŭ.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary