Śviet

Bolš za 1000 čałaviek zahinuli ŭ vyniku ziemlatrusu ŭ Mjanmie

Ziemlatrusy mahnitudaj 7,7 i 6,4 adbylisia ŭ piatnicu, 28 sakavika, u Mjanmie. Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Kitai i Tajłandzie.

Fota: Peerapon Boonyakiat/SOPA Images/LightRocket via Getty Image 

Ułady Mjanmy paviedamlajuć pra 1002 zahinułych i 2376 paranienych, adnak vyratavalniki zajaŭlajuć, što sapraŭdnaja kolkaść achviar moža być značna bolšaj i ličby chutka abnaŭlajucca ŭ admoŭny bok, piša Bi-bi-si.

Supracoŭnik vyratavalnych słužbaŭ z Mandałaja — druhoha pavodle vieličyni horada Mjanmy — raspavioŭ Bi-bi-si, što «škoda vielizarnaja». Vyratavalnyja pracy praciahvalisia nočču, niahledziačy na šmatlikija afteršoki.

Pieršy, bolš mocny ziemlatrus adbyŭsia na hłybini 10 km u centralnaj častcy Mjanmy kala 12:50 pa miascovym časie. Druhi ziemlatrus adbyŭsia pryblizna praz 12 chvilin. Epicentr znachodziŭsia za 16 km na paŭnočny zachad ad nasielenaha punkta Sahajn, niepadalok ad horada Mandałaj (jaho nasielnictva składaje 1,2 miljona čałaviek).

Hety rajon mieścicca pryblizna za 100 km na poŭnač ad stalicy Mjanmy — Niejpjido.

Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Tajłandzie i Kitai. «Paciarpiełych stanovicca ŭsio bolš, ale nam nie chapaje daktaroŭ i miedsiaścior», — raspavioŭ žurnalistam doktar Čžo Zin.

Vyratavalnik z Mandałaja paviedamiŭ, što ŭ horadzie «bolšaść budynkaŭ abrynułasia».

«Vyhlad Mandałaja, kali my pačali vyratavalnuju apieracyju, byŭ žachlivy, — kaža vyratavalnik. — Ludzi biehali pa vulicach, kryčali i płakali».

«Nam davodziłasia dastavać ludziej z-pad zavałaŭ. Hałoŭny špital Mandałaja amal pierapoŭnieny», — dadaje jon. Pavodle jaho, mnohija paciarpieli nie tolki ad ranaŭ, ale i pieranieśli sardečnyja prystupy.

Sam budynak špitala taksama paciarpieŭ, paviedamiŭ vyratavalnik.

Adzin z žycharoŭ Mandałaja raspavioŭ Birmanskaj słužbie Bi-bi-si, što ziamla mocna tresłasia kala 10 siekund. «Uvieś naš dom abrynuŭsia na maich vačach. Ja nie moh dychać, ale potym zmoh zakryčać i paklikać na dapamohu, — uzhadvaje jon. — Praź niekalki siekund paśla taho, jak maje svajaki dastali mianie z-pad zavałaŭ, adbyŭsia jašče adzin ziemlatrus, i budynak, da jakoha my biehli, taksama abrynuŭsia. Mnie było tak strašna i baluča, što ja nie moh iści, i baćka ciahnuŭ mianie na sabie».

Pavodle jaho słoŭ, ź siami čałaviek, jakija byli ź im u domie, vyžyli dźvie žančyny, adna ź jakich paśla pamierła. «Maju babulu, ciotku i dziadźku pakul nie znajšli — jany ŭsio jašče pad zavałami. Šancaŭ, što jany vyžyli, niama», — dadaŭ jon.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»42

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

Karova Vieranika navučyłasia časać śpinu švabraj5

Klajmo «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha vypaliŭ adzin z chirurhaŭ u danieckaj balnicy18

«Siadzieŭ užo 50 sutak, zatrymali jaho dziaŭčynu i brata». Sukamiernik raskazaŭ pra radyjoamatara, aryštavanaha za zdradu dziaržavie4

Uitkaf abiacaje Ukrainie paśla vajny ekanamičny cud5

Dla achovy Mazyrskaha NPZ pastavili rasijski ZRK «Tor»23

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni18

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach4

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej3

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»42

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić