Hramadstva1313

«Alo, ideołahi, vy tam zusim ku-ku?»: biełarus aburyŭsia šalonym koštam papiarovaha čyrvona-zialonaha ściažka

Emacyjanalny dopis u treds pakinuŭ biełarus, jaki pabačyŭ, kolki kaštuje nastolny papiarovy čyrvona-ziolany ściažok u kramie «Susiedzi». «U druhich krainach heta pryniata biaspłatna razdavać!» — pierakanany jon.

Mužčyna sfatahrafavaŭ ceńniki na palicy pad nazvaj «Dziaržaŭnyja simvały». Bačna, što prościeńkaja stužka z kvietkaj jabłyni (aficyjny simvał łukašenkaŭskich mierapryjemstvaŭ, pryśviečanych vajnie) kaštuje 2 rubli 26 kapiejek. A za minijaciurny čyrvona-zialony ściah, jaki možna pastavić na stoł, prosiać ažno 17 rubloŭ 38 kapiejek. Zrobleny tavary ŭ Biełarusi.

«Mianie źbiantežanaść biare ad našych ideołahaŭ. 17 rubloŭ za papiarovy ściažok na płastykavaj pałačcy? Alo, vy tam zusim ku-ku? Mnie chaciełasia b daviedacca firmu-vytvorcu, jakaja zarablaje pracentaŭ z 800 na takich tavarach. U inšych krainach heta pryniata biaspłatna razdavać. MARH u kursie?» — napisaŭ u treds aburany biełarus.

Mierkavańni ŭ kamientaryjach padzialilisia, navat kali adkinuć žarty na temu taho, kamu ŭ pryncypie moža być patrebny taki ściažok. Niechta pahadziŭsia z aŭtaram, što ceny na «patryjatyčnyja» tavary daloka nie humannyja: «Bačyła ŭ kramie butańjerku (zvyčajnaja stužačka) za 6 rubloŭ. Skazać, što ja była ŭ šoku — ničoha nie skazać», «U nas butańjerki napiaredadni śviata pradavali pa 9 rubloŭ. I toje nie takija, jak zaraz patrabujuć».

Ale ž byli i tyja, chto znajšoŭ apraŭdańnie vysokim koštam: «A čamu ŭ nas musić być jak u inšych krainach? My sami sabie haspadary! A cana takaja pravilnaja, heta nie tavary pieršaj nieabchodnaści. Pakryć rastraty na śviaty taksama treba. U nas niama ni nafty, ni hazu. Nie zadavalniaje košt — nie kuplajcie».

Darečy, možna zhadać historyju alimpijskaha čempijona Alaksieja Hryšyna, jaki zhubiŭ 20 tysiač dalaraŭ, kali sprabavaŭ handlavać u Biełarusi napiaredadni Dnia pieramohi kałaradskimi «hieorhijeŭskimi» stužkami ŭ 2012 hodzie. Tady na jaho składzie zastałosia kala 250 tysiač tych stužak — nikomu nie patrebnych. Hryšyn kazaŭ, što płanavaŭ sabrać na prodažy hrošy dla spartsmienaŭ ź invalidnaściu, adnak biełarusy jaho ideju nie padtrymali i nabyvać stužki nie kinulisia.

Kamientary13

  • eks-palitviazień
    13.05.2025
    Jak kažuć u narodzie, navat kali b zapłacili mnie - nia ŭziaŭ by hetuju poskudź.
  • Uład
    13.05.2025
    Hetyja košty raźličany na "biudžetnych" pakupnikoŭ. Škoły, arhanizacyi, roznyja ustanovy ... "Ničyjnyja" hrošy jany zvyčajna nie škadujuć!
    Nu, moža jašče jakoje durnoje "fiźlico" kupić.
  • CHV
    13.05.2025
    Prosto očień chočietsia dienieh. Vot i prichoditsia pod vidom prodaži chłama po suti vyprašivať miłostyniu.

Ciapier čytajuć

Izrail razbambiŭ budynak, dzie abirali novaha kiraŭnika Irana5

Izrail razbambiŭ budynak, dzie abirali novaha kiraŭnika Irana

Usie naviny →
Usie naviny

U žudasnaj avaryi pad Rečycaj zahinuli dačka i ŭnuk. Ciapier u balnicy pamierła i sama žančyna

«Nie dazvolim nivodnaj kropli nafty pakinuć rehijon». Iran pahraziŭ «spalvać» usie sudny ŭ Armuzskim pralivie2

Most pamiž Čyžoŭkaj i Sierabrankaj u Minsku budavać nie buduć1

Alaksandr Usik zajaviŭ, što źbirajecca ŭ budučyni bałatavacca ŭ prezidenty Ukrainy3

20 hadoŭ tamu ŭ Biełarusi pačali źbirać iranskija «Samandy». Jak ciapier jany vyhladajuć i kolki kaštujuć?8

Spahadu da zabitaha Chamieniei vyklikajuć zdymkami jaho nibyta zabitaj unučki. Ale što dakładna viadoma pra hetu historyju?10

Na pažary ŭ Maładziečnie zahinuli troje. Adzin ź ich skoknuŭ z akna i raźbiŭsia

Miełanija Tramp upieršyniu staršynstvavała na Radzie Biaśpieki AAN FOTAFAKT6

Bialacki viarnuŭsia ŭ fejsbuk: «Nivodnaha dnia ŭ turmie ja nie škadavaŭ za zroblenaje»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Izrail razbambiŭ budynak, dzie abirali novaha kiraŭnika Irana5

Izrail razbambiŭ budynak, dzie abirali novaha kiraŭnika Irana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić