Hramadstva1717

Ściapan Puciła raskazaŭ pra biudžet Nexta i pra svoj zarobak

Zasnavalnik telehram-kanała NEXTA Ściapan Puciła staŭ hościem novaha vypusku jutub-šou «Žyćcio-malina». U razmovie jon raskryŭ finansavyja pakazčyki prajekta: nazvaŭ miesiačny biudžet, krynicy dachodu i svoj asabisty zarobak.

Ściapan Puciła

Pa słovach Puciły, u toj čas, jak u rasijskaha telekanała «Dožd́» hadavy biudžet kala 5‑7 miljonaŭ dalaraŭ na hod, miesiačny biudžet Nexta ŭ zaležnaści ad biahučych vydatkaŭ składaje ad 35 da 40 tysiač jeŭra. Hetyja srodki iduć na zarobki kamandzie, arendu ofisa i vydatki na zdymki, u tym liku kamandziroŭki.

Jak adznačaje Ściapan, u kamandzie prajekta 22 supracoŭniki. «Chtości addalena pracuje, jak Źmicier Tankovič, chtości z domu, chtości na pałovie staŭki».

Jon padkreśliŭ, što prajekt bolš nie zaležyć ad hrantaŭ i całkam pierajšoŭ na samastojnaje finansavańnie. Asnoŭnyja krynicy dachodu — danaty, rekłama, kansałtynh i prodaž ułasnaha kantentu.

«My nie zaležym ad hrantaŭ. (…) U 2025‑m u nas nie było ŭvohule hrantaŭ takoha instytucyjnaha finansavańnia. Byŭ tolki adzin prajekcik jutubaŭski. (…) [My] całkam samastojna [zarablajem]. Danaty, rekłamy, kansałtynh. Taksama pradajom kantent ukrainskim kanałam. Zaraz budziem pradavać kantent «Biełsatu», inšyja kanały cikaviacca», — raskazaŭ zasnavalnik Nexta.

Na pytańnie Mikity Miełkaziorava, ci źjaŭlajecca supracoŭnictva z «Biełsatam» nastalhičnym krokam, Puciła adkazaŭ:

«Heta biznes, ale heta asensavany biznes z karaniami. (…) Było vielmi šmat prapanovaŭ ź inšych kanałaŭ, navat z Małdovy. Jość navat anhłamoŭnyja kanały, jakija b chacieli bačyć nas jak svaich daradcaŭ. Heta ŭsio čas. I my krychu paźniej u hetym kirunku pojdziem. A spačatku, kaniečnie, heta svajo, heta biełaruskamoŭnaje, prasoŭvać biełaruskamoŭny kantent» — zaŭvažyŭ jon.

Pa słovach Puciły, kanał pracuje z «nievialikim plusam» i jość paduška biaśpieki na šeść miesiacaŭ napierad.

«U nas nikoli nie było zatrymki zarobkaŭ», — padkreśliŭ Puciła.

Ściapan Puciła. Skryn videa: malina_by / YouTube

Asabisty zarobak i staŭleńnie da hrošaj

Ściapan Puciła taksama raskazaŭ, što siaredni zarobak u supracoŭnika Nexta składaje 1800 jeŭra na miesiac. Jaho asabisty zarobak — 15 tysiač złotych na miesiac (kala 3500 jeŭra). Pa jaho słovach, taki pamier abumoŭleny jak padatkovymi limitami ŭ Polščy, tak i jaho asabistymi zapatrabavańniami.

«Pa-pieršaje, jość padatkovyja limity ŭ Polščy, kab tvoj padatak uharu nie palacieŭ. (…) Mnie absalutna dastatkova 15 tysiač złotych na miesiac», — zajaviŭ jon.

Puciła dadaŭ, što nie ličyć hrošy samametaj, a ŭsprymaje ich jak instrumient dla dasiahnieńnia bolš važnych zadač.

«Dla nas važna atrymać pabolš hrošaj, kab inviestavać u toje, što my ličym važnym», — padsumavaŭ jon.

Kamientary17

  • Paracelsus
    27.09.2025
    .... ja na daču , eta vša , čieriez Łondon jediet v SŠA ... iz pieśni
  • Niepuciła
    27.09.2025
    Mnie taksama było b dastatkova 15 000 złotych
  • Žora
    27.09.2025
    777, a što jon robić? Pašyraje prastoru ruskaj movy ŭ Polščy? Biazmetava haniaje demantrantaŭ pa vulicach i płoščach u Biełarusi?

Ciapier čytajuć

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro9

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

U zaŭziatarki na trybunie spyniłasia serca padčas matča «Baranavičaŭ» i «Dynama-Minsk»1

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym30

U Afrycy źbili rasijski viertalot12

Piać čałaviek paciarpieli pry paškodžańni trubapravoda ź siernaj kisłatoj z-za ataki dronaŭ na Vałahodskuju vobłaść

Biełaruskija navukoŭcy z Homiela raspracavali bijadabaŭku dla lačeńnia mužčynskaha biaspłodździa2

Biełarus kuplaŭ dołary — i straciŭ na hetym 1 550 rubloŭ10

Z dvuzubam Rurykavičaŭ na ścienach. Znojdzieny na Novym zamku ŭ Hrodnie chram CHII stahodździa adrazu ž zakapali9

Na pryjomie z udziełam Trampa i inšych pieršych asob ZŠA strałok adkryŭ ahoń24

Izrail vyvozić z uskrajku Indyi supolnaść, jakuju ličać adnym sa «stračanych kalen» Izrailevych. Zaadno rašajecca pytańnie pracoŭnych ruk10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro9

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić