Hramadstva

«Mihranty zaleźli ŭ pryčep, pakul kaleha zajazdžaŭ na parom». Biełaruski dalnabojščyk raskazaŭ pra ryzyki pracy ŭ Jeŭropie

Polskija mytniki ŭsio čaściej paviedamlajuć pra zatrymańnie biełaruskich dalnabojščykaŭ, jakija viazuć kantrabandu, schavanuju ŭ zacišnych miescach pryčepa. Heta mohuć być tytuniovyja vyraby i navat narkotyki. Adkaznaść zvyčajna kładziecca na kiroŭcu. Ale ci zaŭsiody dalnabojščyk viedaje, što mienavita jamu zahruzili, i ci moža jon dakazać svaju nievinavataść? Most pahavaryŭ pra heta ź biełaruskim dalnabojščykam Vasilom (imia źmienienaje), jaki pracuje ŭ polskaj transpartnaj kampanii.

Kanfiskacyja cyharet. Fota: Strazgraniczna.pl

Vasil upeŭnieny: kali kantrabandu znachodziać nie ŭ hruzie, a ŭ kanstruktyŭnych elemientach aŭtamabila, vinavaty ŭ bolšaści vypadkaŭ sam kiroŭca. U jaho jość prosty dostup da hetych miescaŭ.

Takija znachodki polskija mytniki časta robiać na miažy ź Biełaruśsiu. Dy i ich biełaruskija kalehi čaściakom znachodziać schavanyja tavary.

«Toje, što prachodzić z Polščy ŭ Biełaruś, čaściej za ŭsio — śviadomy vybar kiroŭcy. Jon albo sam schavaŭ tavar, albo za hrošy pahadziŭsia pieravieźci. Tam redka byvajuć vypadkovaści», — kaža jon.

Takija zatrymańni amal zaŭsiody zakančvajucca štrafami i kryminalnymi spravami.

«Mnohija zatrymańni vyhladajuć jak vykryćcio schovanak, choć u rečaisnaści nijakaha schavanaha adsieka ŭ fury moža i nie być. Havorka idzie pra zavodskija kanstrukcyi pryčepa — nišy i pustoty, jakija pieršapačatkova praduhledžanyja zavodam-vytvorcam. Ale renthienam znajści tam kantrabandu zusim niaciažka».

«Kiroŭcu — u turmu, furu — na štrafstajanku»

A voś pry vykanańni rejsaŭ unutry ES situacyja moža być inšaj. Zabaronieny hruz časta traplaje ŭ mašynu bieź viedama kiroŭcy.

«Kali mianie dapuskajuć na skład, ja baču hruz i mahu jaho pravieryć, tady tak — adkaznaść na mnie. Ale kali nie dapuskajuć, ja nie mahu kantralavać praces. Ja nie bačyŭ, što tudy pakłali — i pytać ź mianie niama čaho. Paśla zahruzki my zapaŭniajem dakumienty, dzie paznačajem, prysutničali my pry zahruzcy ci nie», — kaža surazmoŭca.

Pryčyny, čamu kiroŭcaŭ nie puskajuć na zahruzku, mohuć być roznyja. Naprykład, kali zahružajuć pradukty ci tavary, jakija patrabujuć asablivych umovaŭ, treba być u śpiecadzieńni, u achoŭnych šapačkach. U takim vypadku kiroŭcaŭ tudy prosta nie puskajuć.

Vypadki, kali na jeŭrapiejskich składach u fury padkidajuć zabaronienyja rečyvy, pavodle słovaŭ Vasila, nie redkaść.

«Ty zahruziŭsia ŭ Ispanii, jedzieš da Finlandyi — nivodnaj miažy. Ale ŭ Hiermanii mohuć spynić vybaračna. Kali znajšli niešta, kiroŭcu — u turmu, furu — na štrafstajanku», — kaža dalnabojščyk.

Jak i kali mienavita kantrabanda traplaje ŭ hruz, kiroŭcy čaściej za ŭsio nie viedajuć.

«Nu jak ja daviedajusia, što, naprykład, u kavunach schavanyja narkotyki? — narakaje Vasil. — Heta robiać tyja, chto maje dostup da składu. Mahčyma, tam pracuje mafija jakaja-niebudź».

Paśla sieryi hučnych spravaŭ, kali kiroŭcaŭ sadžali biez dokazaŭ, Ispanija, naprykład, uvohule zabaraniła im udzielničać u pracesie zahruzki. Zrabili heta, kab źniać ź ich adkaznaść za źmieściva pryčepa.

«Doŭha vyśviatlali, ci nie atrymaŭ kaleha hrošy za pieravozku mihrantaŭ»

Prablema nie abmiažoŭvajecca kantrabandaj hruzaŭ. Na niekatorych maršrutach u Jeŭropie kiroŭcy ryzykujuć, što ŭ pryčep zalezuć mihranty, jakija nielehalna pierajšli miažu.

«U majho kalehi takoje zdaryłasia ŭ Finlandyi. Mihranty zaleźli ŭ pryčep, pakul jon zajazdžaŭ na parom. Na dahladzie ich znajšli — jaho adrazu zatrymali. Potym doŭha vyśviatlali, ci nie atrymaŭ jon za heta hrošy», — raskazvaje dalnabojščyk.

Paźniej kiroŭcu adpuścili, ale jamu ŭsio adno daviałosia pravieści niekatory čas u SIZA.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj13

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainskaja prakuratura dała padrabiaznaści pra spravu, pa jakoj, vierahodna, prachodzić Mikita Šacilin8

Kit Kiełah: Kali Łukašenka ŭstupić u vajnu z Ukrainaj — heta budzie jaho kaniec6

U Italii ramantujuć unikalnuju mazaiku, jakaja paciarpieła ad dziŭnaha turystyčnaha rytuału1

Rasijanie prezientavali ŭ Minsku bieł-čyrvona-bieły ciahnik10

«Kryzis va Ukrainie z hetaha pačaŭsia». Pucin u Astanie namiakaŭ na budučyja prablemy ŭ Armienii1

Vydańnie «Ruiny Biełarusi» pryznali adnoj z najpryhažejšych polskich knih2

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ22

Sabalenka raskazała, ci budzie mianiać proźvišča paśla viasiella1

Adpraŭleny ŭ adstaŭku namieśnik hienieralnaha prakurora Alaksiej Stuk8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj13

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić