Hramadstva

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»

Niadaŭna SK raspavioŭ padrabiaznaści zatrymańnia sužencaŭ Lipskich u vieraśni minułaha hoda. Ich syn Alaksandr u toj dzień akazaŭ supraciŭleńnie i byŭ śmiarotna paranieny. Niekalkimi hadami raniej jon zastreliŭ 33‑hadovuju minčanku i ŭciok ź miesca złačynstva. Paźniej śledstva pryjdzie da vysnovy, što heta rezanansnaje zabojstva było tolki pačatkam: siamja (baćka, maci i syn) rychtavała raspravu nad bolš čym 40 ludźmi. Zvyčajnaja na pieršy pohlad siamja pieratvarała ŭ piekła žyćcio ŭsich, chto ź joj pierasiakaŭsia. «Tolki zajechaŭ, jak da mianie pryjšła milicyja: jany paviedamili, što ja nibyta mańjak», — raspavioŭ Alaksiej, były susied Lipskich. Kaliści jon žyŭ nad ich kvateraj, ale nieŭzabavie pradaŭ dvuchpakajoŭku i pierajechaŭ. Doŭhi čas jaho siamja znachodziłasia ŭ pastajannym strachu i stresie, aścierahajučysia pomsty. Dahetul nie spraviŭsia z nastupstvami i Siarhiej, žonku jakoha zastreliŭ małodšy Lipski. Mužčyna tady vyžyŭ, sarvaŭšysia z bałkona piataha paviercha. Zaraz jon adzin haduje dačku, jakoj na momant trahiedyi było ŭsiaho 5 hadoŭ. Onliner pahavaryŭ z susiedziami i adnahrupnikam Alaksandra Lipskaha i sabrali, što viadoma pra hetu siamju.

(Usie imiony hierojaŭ, jakija sutyknulisia ź siamjoj Lipskich, źmienienyja ŭ metach ich biaśpieki.)

«Raniej jany žyli ŭ Śvietłahorsku»

Da pryjezdu ŭ Minsk Lipskija žyli ŭ Śvietłahorsku. U stalicu jany pierajechali hadoŭ dvaccać tamu, kali ich syn Saša vučyŭsia ŭ škole. Siamja kupiła dvuchpakajovuju kvateru ŭ panelnaj chruščoŭcy na praśpiekcie Rakasoŭskaha.

— Spačatku jany zdavalisia prystojnymi ludźmi, uśmichalisia. Ale z časam usio nastolki źmianiłasia, što žylcy bajalisia lišni raz sustrakacca ź imi, čakali, kali tyja projduć, kab vyjści kudyści. Usie zrazumieli, što Lipskija — vielmi ślizkija i niebiaśpiečnyja ludzi: jany pastajanna pisali paklopy i skarhi, vyklikali DAI. Tolki čałaviek adkryvaje rot, kab im zapiarečyć, a jany ŭžo kažuć, što ŭ ich «jość infarmacyja», — raspaviadajuć susiedzi Lipskich.

Ludzi dahetul nie mohuć pavieryć u toje, što siamja, jakaja kašmaryła ŭsich hadami, bolš nie pryčynić nikomu škody, i na ŭsialaki vypadak prosiać nie nazyvać ich imionaŭ.

— Jany mahli napisać, dapuścim, što čałaviek biare chabar abo handluje čymści zabaronienym, choć, zrazumieła, heta było nie tak. My nie viedajem, jak Lipskija źbirali źviestki, ale jany viedali, chto i dzie pracuje, chto adkul rodam, mahli pajechać na radzimu žylcoŭ i raspytvać pra ich tam. Baćka jaho, Vałodzia, byŭ samy cichi ź ich: havoryć z taboj i niešta sam sabie dumaje. Raspaviadaŭ, što pracavaŭ na buravych vyškach, vachtavaŭ. A voś Raisa była vielmi niepryjemnaj i ŭsim niezadavolenaj. Kali jana išła nasustrač, davodziłasia advodzić pohlad, aby tolki nie «začapiła».

Pra syna sužencaŭ Alaksandra Lipskaha viadoma niamnohaje. U 2009 hodzie jon pastupiŭ u BNTU na fakultet hornaj spravy i inžyniernaj ekałohii. Adzin z adnahrupnikaŭ u razmovie z žurnalistami Onlíner apisaŭ jaho jak «zakrytaha čałavieka».

— Tak vyjšła, što ŭ našaj hrupie vučyłasia adrazu niekalki chłopcaŭ ź jaho rodnaha Śvietłahorska. Heta, viadoma, na ŭzroŭni čutak, ale raspaviadali, što, jašče kali jany žyli tam, mama vielmi jarasna adstojvała Sašyny intaresy ŭ škole, a ich siamju nazyvali «ramsavymi». U univiersitecie jon ni z kim asabliva nie vadziŭ blizkich adnosin, byŭ tolki adnahrupnik — adzin ź niešmatlikich, z kim jon kantaktavaŭ. Pra samoha Alaksandra mahu skazać, što heta byŭ čałaviek sa svaim mierkavańniem, moh paspračacca z vykładčykam, umieŭ adstojvać svaje pravy.

Aleksandr i Raisa Lipskije v riedakcii Onlíner, 2014 hod

— Susiedzi pa domie mierkavali, što ŭ jaho jurydyčnaja adukacyja. Moh jon jašče niedzie vučycca?

— My skončyli ŭniviersitet u 2014 hodzie, i paśla hetaha suviaź ź im, zdajecca, nichto nie padtrymlivaŭ. Mahu tolki skazać, što Lipski byŭ daloka nie durny čałaviek i kali na čymści zasiarodziŭsia, to rabiŭ heta z ašalełaściu. Tak što, dumaju, kali b jon zachacieŭ i ŭpiorsia, moh by i prapampavać siabie ŭ jurydyčnym płanie.

Stupień «prapampavanaści» Lipskich u jurydyčnym płanie možna acanić pa sudovaj ciažbie, jakuju jany zaviali ŭ 2013 hodzie: siamja padała isk u dačynieńni staršyni dačnaha kaapieratyva (u ich była dača ŭ Viazyncy), jaki ŭziaŭ hrošy na padviadzieńnie hazu, ale na hetym usio spyniłasia. Pa zajavach Lipskich, pracu dačnaha kaapieratyva praviarali Hienprakuratura i ABEP, prajšło nie adno sudovaje pasiadžeńnie. Pra ŭsio heta maci i syn Lipskija sami raspaviadali ŭ redakcyi Onlíner u 2014 hodzie.

Kanflikt. «Lipskija kašmaryli ŭsich»

Klučavyja padziei, paśla jakich Lipskija stali składać svoj «rasstrelny śpis», adbylisia ŭ 2019 hodzie, kali Alaksandr napaŭ na susieda pa padjeździe Alaksieja. Hetamu papiaredničała čarada abstavinaŭ. Siamiu hadami raniej, pad Novy hod Alaksiej pierajechaŭ u dvuchpakajoŭku, jakaja naležała jaho dziaŭčynie. Kvatera znachodziłasia prosta nad Lipskimi. Litaralna praz paru dzion da maładoj pary naviedaŭsia ŭčastkovy.

— Jon kaža: «Nam pastupiła skarha, što zasialiŭsia niejki mańjak». My z majoj budučaj žonkaj spačatku nie źviarnuli ŭvahi na hety «zvanok», — uspaminaje Alaksiej. — Paśla hetaha Lipskija navat vitalisia z nami niejki čas, pakul nie źjavilisia pytańni z parkoŭkaj. Sprava ŭ tym, što kala doma nie było dzie pryparkavacca (byŭ tolki vuzki prajezd uzdoŭž doma, i žylcy vymušany byli parkavacca na zialonaj zonie, Lipskija taksama), i ja staŭ zajmacca arhanizacyjaj parkoŭki: napisaŭ zajavu ŭ vykankam, pačałasia raspracoŭka prajekta. Mianie ŭsie tady padtrymali, u tym liku Lipskija.

Raisa Lipskaja, 2014 hod

Pra isnavańnie ŭ Lipskich syna ja spačatku navat nie viedaŭ, jon nijak nie prajaŭlaŭsia. Pra toje, jak prasoŭvajucca spravy z parkoŭkaj, u asnoŭnym cikaviŭsia jaho baćka Vałodzia. Ale kali źjaviŭsia Alaksandr i staŭ chadzić na arhanizacyjnyja schody, siamja raptam pierastała z nami vitacca. U nas, dapuścim, schod u dvary, telefanuju im, a nichto trubku nie zdymaje i dźviery nie adčyniaje. Na toj momant ja ŭžo sabraŭ podpisy z usiaho doma — tam było niekalki arkušaŭ. Ale dalej zdaryłasia nievierahodnaje: hetyja ž podpisy niejkim čynam trapili da Lipskich. I, jak akazałasia, jany taksama padali zajavu na arhanizacyju parkoŭki i prykłali śpisy z podpisami žylcoŭ, sabranyja mnoj.

Im admovili jak sami žylcy, tak i ŭ ŽKH, i paśla hetaha z boku Lipskich u dačynieńni da našaj siamji pačałasia vajna. Što jany tolki ni rabili!

Nie viedaju, jakim čynam, ale za noč maja mašyna akazvałasia kołami na bardziury, i tut ža ranicaj vyklikaŭsia ekipaž DAI. Mianie navat susiedzi prykryvali i brali štrafy na siabie, tamu što viedali: piać administratyvak — i mnie pahražała b departacyja. Ja pryjechaŭ žyć u Biełaruś z Ukrainy, i Lipskija pra heta viedali i karystalisia hetaj infarmacyjaj. Naprykład, pisali ŭ mihracyjnuju słužbu, što ŭ mianie va Ukrainie nibyta jość druhaja žonka. Taksama jany ŭsialak imknulisia zrabić naša žyćcio ŭ kvatery nievynosnym: uklučali pad dziciačym pakojem dački hučnuju muzyku, huk tubierkuloznaha kašlu abo dryli i išli na prahułku. Kali my vyklikali na ich milicyju, Lipskija tut ža źviartalisia ŭ mihracyjnuju słužbu z novaj historyjaj pra mianie. Tam, viadoma, užo razumieli, što heta za ludzi, ale ŭsio roŭna vymušanyja byli pravodzić pravierki.

Aleksandr Lipskij, 2014 hod

Parkoŭku žylcam tak i nie zrabili. Pavodle słoŭ surazmoŭcy, Lipskija «stali pisać klaŭzy na ŭsich datyčnych da prajekta».

— Naprykład, daviedvalisia, chto architektar prajekta, i pačynali katać na jaho skarhi. Hieadezist patelefanavaŭ i kaža: «Davajcie anulujem damovu, ja viarnu vam usie hrošy», — tamu što Lipskija paskardzilisia na jaho va ŭsie mahčymyja instancyi i zrabili jaho ledź nie bandytam. Heta značyć, jany psavali žyćcio absalutna ŭsim, kašmaryli ŭsich, kaho tolki mahli.

U kancy 2018 hoda Alaksiej z žonkaj i dziećmi źbiraŭsia pajechać na navahodnija śviaty ŭ viosku žonki, što ŭ Bresckaj vobłaści. Mužčyna prahravaŭ mašynu i čakaŭ, pakul siamja spuścicca. U hety čas da aŭtamabila, pavodle jaho słoŭ, padbiehli maci i syn Lipskija i stali zdymać Alaksieja na videa.

— Ja vyjšaŭ, kab skazać im, što jany nie majuć prava zdymać mianie ŭ mašynie, kali ja siadžu ŭ joj. Jany pačali śviacić mnie ŭ vočy lichtarykami, pavodzili siabie ahresiŭna, pačali napadać. U niejki momant spačatku maci Lipskaha, a paśla i sam Lipski stali zalivać mnie vočy i tvar ź piarcovaha bałončyka. Ja amal ničoha nie bačyŭ, prosta admachvaŭsia ad ich rukami. I, vidać, ad taho, što jany ničoha nie mohuć mnie zrabić, Alaksandr schapiŭ mianie za palec i vyviernuŭ jaho ŭ zvarotny bok. U hety momant mima prachodziŭ susied Maksim — chłopiec, ź jakim my, uvohule, raniej i nie kantaktavali. Jon prosta ŭbačyŭ, što adbyvajecca, i paśpiašaŭsia na dapamohu. Lipskija i jamu ŭ vočy pyrsnuli. Paśla hetaha my niejak razyšlisia. U sudzie vyśvietlicca, što pry napadzie maci i syn vylili na nas dva poŭnyja piarcovyja bałončyki i pačali treci.

Da hetaha momantu žonka Alaksieja razam ź dziećmi vyjšła z padjezda i, ubačyŭšy toje, što adbyvajecca, vyklikała milicyju i chutkuju.

— Kali pryjechała chutkaja, maci Lipskaha, pavodle słoŭ inšych susiedziaŭ (tamu što ja ničoha nie moh bačyć), stała katacca pa śniezie i kryčać, što jaje zabivajuć. Pryčym heta było ŭdalečyni ad nas. I voś pryjazdžaje chutkaja, i jany ŭ jaje skačuć sa słovami «Na nas napali!». My ŭ šoku! Žonka patelefanavała svajoj siastry, niabožčycy, jakuju Lipski paśla zabiŭ. I voś jany z mužam pryjechali siudy, kali padjazdžała druhaja chutkaja.

Pa dadzienym fakcie ŭ dačynieńni da Alaksandra Lipskaha była zaviedziena kryminalnaja sprava. Kali jana była pieradadzienaja ŭ sud, maci i syn Lipskija, pavodle słoŭ surazmoŭcy, uziali advakata i pajechali ŭ viosku žonki paciarpiełaha Alaksieja, kab sabrać źviestki pra ich.

— Heta taja vioska ŭ Bresckaj vobłaści, kudy my źbiralisia jechać na navahodnija śviaty. Lipskija — tolki ŭjavicie sabie takoje! — chadzili pa dvarach, jeździli navat da staršyni sielsavieta, kab choć niešta daviedacca pra nas z žonkaj, — kaža Alaksiej.

Sud pryznačyŭ Alaksandru Lipskamu pakarańnie ŭ vyhladzie abmiežavańnia svabody (pavodle słoŭ surazmoŭcy, 4 hady «chimii»), adnak nieŭzabavie toj uciok. Uśled za im źnikła i jaho maci. Baćka Lipskaha praciahvaŭ pracavać i śćviardžaŭ, što nie bačyŭ syna z 2018 hoda, a žonku — z 2020-ha. Jak paśla ŭdałosia daviedacca śledčym, jon taksama ŭdzielničaŭ u płanavańni zabojstvaŭ.

— Chłopiec z susiedniaha doma, jaki paśpieŭ tady na dapamohu, usie tyja hady, što Lipskija chavalisia, bajaŭsia vyjści z kvatery na vulicu, štodnia telefanavaŭ mnie pa niekalki razoŭ, pytaŭsia, dzie jany i ci znajšli ich. Raspaviadaŭ, što ŭ jaho źnikała pošta. Jon bajaŭsia navat spuścicca pa jaje. Ja taksama adčuvaŭ niebiaśpieku. Toje, što jany ŭciakli i niedzie chavajucca, tolki pahoršyła pačućcio niebiaśpieki, jakaja zychodziła ad hetych ludziej. My z žonkaj razumieli: navat kali ich znojduć i pasadziać, jany ŭsio roŭna nie pakinuć nas u spakoi. I my pradali hetu kvateru, uleźli ŭ kredyt i kupili inšuju.

Pavodle słoŭ Alaksieja, uvieś čas da zatrymańnia Lipskich u 2024 hodzie jaho siamja žyła ŭ niejmaviernym napružańni.

— Štodnia ja pravodziŭ i sustrakaŭ dziaciej i žonku, nikudy nikoha nie puskaŭ adnych. Hości, sustrečy — usio pad zabaronaj. Pierad tym jak padniacca na pavierch, hladzieŭ uvierch: ci niama tam kaho na leśvičnaj placoŭcy. Pierad vychadam čakaŭ, pakul patuchnie lampačka, kab u ciemry razhledzieć, ci jość chto kala padjezda. Kali hladzieŭ u akno, łaviŭ siabie na dumcy, što z voknaŭ doma nasuprać taksama mohuć sačyć za nami. A paśla taho jak Lipski zastreliŭ rodnuju siastru majoj žonki (u listapadzie 2021 hoda. — Zaŭv. Onlíner), ja ŭstalavaŭ na kožnym aknie kvatery žaluzi, jakija nie dazvalali bačyć siłuety, što vyklučała mahčymaść prycelicca i strelić prama ŭ akno. Uvohule, heta było niejkaje piakielnaje žyćcio. Navat nie žyćcio, a čakańnie čahości. Užo potym ja daviedaŭsia, što Lipski nas znajšoŭ, viedaŭ naš novy adras. Jon usich znajšoŭ, usich, chto byŭ u hetym śpisie.

— Što heta za śpis?

— Jany skłali śpis usich, absalutna ŭsich, chto byŭ datyčny da spravy 2019 hoda, tamu što ličyli, što hetaj kryminałkaj sapsavali žyćcio i karjeru ich synu.

— Zabitaja Maša, siastra vašaj žonki, taksama była ŭ hetym śpisie? Była viersija, što Lipski prosta pierabłytaŭ vašu siamju ź imi.

— My dakładna nie viedajem i možam tolki mierkavać, što jana tam była i jon pačaŭ zabivać z samych blizkich nam ludziej. Adras hetaj kvatery fihuravaŭ u sudzie pa inšaj spravie, jašče da padziej 2019 hoda: Lipskija padavali na mianie ŭ sud z nahody taho, što my ich zatapili i što z razietak nibyta «liłasia kisłata». Kvatera była zapisana na ciešču, tam pražyvała rodnaja siastra majoj žonki Maša z mužam i maleńkaj dačkoj.

Pomsta. «Maša bačyła Lipskaha za paŭhadziny da zabojstva»

U listapadzie 2021 hoda Alaksandr Lipski, jaki ŭžo znachodziŭsia ŭ vyšuku, pryjšoŭ dadomu da inšaj siamiejnaj pary (blizkich žonki Alaksieja). Pa dadzienych śledstva, u toj dzień mužčyna pieraapranuŭsia ŭ formu supracoŭnika milicyi, a kab praniknuć u padjezd, nabraŭ vypadkovuju kvateru praz damafon i pradstaviŭsia paštaljonam. Paśla hetaha padniaŭsia na piaty pavierch i patelefanavaŭ u kvateru, dzie žyła 33‑hadovaja minčanka z mužam i dačkoj. Maryja (siastra žonki Alaksieja) była zastrelenaja, a jaje muž, sprabujučy pieraleźci z bałkona piataha paviercha na čaćviorty, sarvaŭsia ŭniz, ale vyžyŭ.

Poŭnuju chranałohiju taho dnia dapamoh adnavić Siarhiej, muž zabitaj Mašy.

— Žonka prychodziła z pracy niedzie z čatyroch da piaci viečara. Niezadoŭha da taho dnia Maša raspaviała mnie, jak u damafon telefanavaŭ niejki małady čałaviek, jaki pradstaviŭsia kuŕjeram i, nazvaŭšy čamuści imia i proźvišča jaje rodnaj siastry (žonki Alaksieja), skazaŭ, što ŭ jaho dla jaje dastaŭka. Niahledziačy na toje, što žonka skazała jamu, što jon pamyliŭsia, małady čałaviek niejkim čynam pranik u padjezd i patelefanavaŭ prama ŭ kvateru. Maša jamu nie adčyniła. Razhledzieć jaho jana tołkam nie zmahła, skazała tolki, što byŭ «małady čałaviek».

U tuju ranicu Siarhiej viarnuŭsia z načnoj źmieny ŭ taksi i, pierakinuŭšysia paraj fraz z Mašaj i 5‑hadovaj dačkoj, jakija źbiralisia ŭ dziciačy sadok, pajšoŭ adsypacca.

— Dniom, niedzie ŭ 16:30 Maša pryjšła z pracy, razbudziła mianie. Jana zdavałasia ŭschvalavanaj, kazała, što, zdajecca, bačyła Lipskaha. My jašče pahavaryli pra toje, što budziem rabić, kali heta sapraŭdy jon. Litaralna chvilin praz 30—40 Maša pajšła na kuchniu pastavić čajnik, a ja — na bałkon. U hety čas u dźviery pazvanili, i jana pajšła pahladzieć, chto tam. Tut ja pačuŭ plask i zataiŭsia na bałkonie. Nie viedaju, kolki času prajšło, chvilina ci dźvie, jak ja vyjšaŭ. Hety momant zachavaŭsia vielmi skamiečana, paźniej śledčyja ŭstalujuć, što ŭ mianie adbyłosia zamiaščeńnie faktaŭ: mozh — vidać, u stresie — dadumaŭ toje, čaho nie było. Lipskaha ja ŭbačyŭ užo na leśvicy. Jon zaŭvažyŭ mianie i viarnuŭsia. Ja nie zmoh začynić za saboj dźviery kvatery, pabieh na bałkon, začyniŭsia tam. Ale Lipski vybiŭ škło. Kali ja sprabavaŭ spuścicca praz bałkonnaje akno na pavierch nižej, sarvaŭsia i ŭpaŭ. Pamiataju, jak padniaŭsia i staŭ kryčać, što nas zabivajuć i kab chto-niebudź zabraŭ z sadka dačku. Ludzi sprabavali pakłaści mianie na ziamlu….

U vyniku padzieńnia z vyšyni piataha paviercha Siarhiej paškodziŭ pazvanočnik, złamaŭ rebry, abiedźvie ruki i nohi. Mužčyna pralažaŭ u balnicy amal dva miesiacy, prykładna stolki ž lažaŭ doma, pakul nie pačaŭ pacichu ŭstavać.

Zaraz dačce 9 hadoŭ, jana pakul nie viedaje, što nasamreč adbyłosia ź jaje mamaj. Paśla hibieli žonki Siarhiej haduje dziaŭčynku adzin, časam jamu dapamahaje jaho mama.

— Dobra, što dačku tady nie paśpieli zabrać, bo sadok amal pad voknami. Ščyra kažučy, my razumieli, chto takija Lipskija, ale nie mierkavali, što jany mohuć dajści da takoha. Kazali, što nibyta ich syn zapisaŭ niejki videazvarot u YouTube, dzie kazaŭ, što skłaŭ niejki śpis i što ŭsim ź jaho «budzie chana». Ale tady ja hetaha videa nie bačyŭ i paśla nie znajšoŭ u internecie.

«Zdavałasia, baćku Lipskaha było soramna za syna i žonku»

Susiedzi Lipskich raspaviadali, što časam sustrakali na vulicach Minska Lipskich (jak maci, tak i syna), ale tołkam nie viedali ich statusu: zatrymanyja jany ci nie.

— Nam da apošniaha nie vieryłasia, što jon zabiŭ mienavita našu Mašu. My ž spačatku nie viedali, što ŭ jaje stralaŭ mienavita Lipski, — uspaminaje Alaksiej. — Da nočy my stajali kala padjezda, čakajučy, kali nas puściać da Mašy. I kali hadziny ŭ try-čatyry nam skazali, što asoba złačyncy ŭstanoŭlena i što heta Alaksandr Lipski, my z žonkaj byli ŭ šoku, tamu što doma zastalisia našy dzieci, a jon uciok. Pamiataju, jak razam z naradam milicyi my imčali da nas dadomu. I voś uvieś hety čas, pakul Lipskaha nie zabili, a jaho baćkoŭ nie zatrymali, my žyli ŭ strachu, byli maralna źniasilenyja.

Paźniej stanie zrazumieła: pieražyvańni Alaksieja byli nie biespadstaŭnyja.

Tak vyhladieli Lipskije, kohda byli v rozyskie. Sprava na foto parik, ispolzujemyj dla maskirovki

Uvieś hety čas Lipskija, pa dadzienych śledstva, viali nazirańnie za svaimi «metami»: fiksavali miescy ich pražyvańnia, najaŭnaść kamier, dadatkovyja vychady z padjezdaŭ, raźmiaščeńnie kvater i voknaŭ. Jany zdabyvali kanfidencyjnyja danyja, zabirali paviedamleńni z paštovych skryń, źbirali infarmacyju z adkrytych krynic, dla sačeńnia vykarystoŭvali videakamiery, binokli, prybory načnoha bačańnia, univiersalnyja klučy ad damafonaŭ i inšaje śpiecyjalnaje abstalavańnie.

— Alaksiej, vy niejak tłumačyli dla siabie pavodziny siamji Lipskich?

— Heta ludzi, u jakich u hałavie, jak u taho mańjaka, zapalvajecca niejkaja dumka, jakuju jany nie mohuć adahnać, i ŭ ich, akramia hetaj dumki, ničoha bolš niama. Kali heta ŭsio pačałosia, baćka Lipskaha apuskaŭ vočy, i jamu, zdavałasia, było za ich soramna, a potym jon staŭ taki ž, jak jaho žonka i syn. Navat kali my prajhrali sud pa zatapleńni, kali vyjhrali sud pa napadzie, mnie było ich škada.

Tamu što ja nie razumieŭ, jak ludzi mahli žyć u takoj lutaj nianaviści da ŭsich vakoł.

U vieraśni 2024 hoda milicyja ŭstanaviła miescaznachodžańnie siamji. Pry sprobie zatrymańnia małodšy Lipski akazaŭ uzbrojenaje supraciŭleńnie i byŭ śmiarotna paranieny.

U domie znajšli arsienał zbroi: pistalety, patrony, hłušycieli, samarobnyja hranaty i bojeprypasy. Pavodle śledstva, «dla realizacyi płanaŭ siamja Lipskich vykarystoŭvała kanśpiracyju: paryki, kii, źmienu adzieńnia na vulicy». Byli źmienieny koler i marka aŭtamabila baćki. Dla suviazi pamiž saboj jany vykarystoŭvali kala 50 SIM-kartak, aformlenych na roznych hramadzian, uklučajučy zamiežnikaŭ.

Ciapier sužency Lipskija čakajuć suda pad vartaj. U ich kvatery nichto nie žyvie, jana apiačatana. Za čas, jaki prajšoŭ paśla aryštu haspadaroŭ, u paštovaj skryni naźbirałasia mnostva dakumientaŭ. Kažuć, raniej Lipskija dastavali žyroŭki sa skryń susiedziaŭ, kab sabrać danyja pra ich.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»

Usie naviny →
Usie naviny

«Skazali: adjedźcie ad kałonki i padychodźcie». Što ciapier robicca na AZS?5

«Heta i jość korań usich našych bied». Šunievič uziaŭsia za jehieraŭ — źbirajecca abmiežavać ich paŭnamoctvy i źmianić praviły palavańnia5

Alaksandr Milinkievič zastajecca ŭ stabilna ciažkim stanie7

U Minsku płanujuć zapuścić apłatu kartkami na ŭsich vidach transpartu2

Minski mietrapaliten prezientavaŭ novyja ciahniki. Jany buduć chadzić na Aŭtazavodskaj linii2

Viktar Łukašenka damohsia pieramovaŭ z novaj kiraŭnicaj Mižnarodnaha alimpijskaha kamiteta3

Eks-supracoŭnik Akademii navuk najechaŭ na inicyjatyvu Maldzis: Nieprafiesijanały dyskredytujuć sapraŭdnych navukoŭcaŭ. Macukievič adkazaŭ45

Žyviołavod z Brestčyny pakazaŭ zarobak i šakavaŭ ludziej15

Minčuk paabiedaŭ u restaranie i zapłaciŭ 98 rubloŭ9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić