Hramadstva11

U Tałačynskim rajonie vystavili na prodaž staruju siadzibu Ciundziavickich

U Tałačynskim rajonie ŭžo nie pieršy raz sprabujuć pradać staradaŭniuju siadzibu XIX stahodździa. Dvuchpaviarchovy dom kala voziera prapanujuć za simvaličnyja 42 rubli. Tarhi adbuducca ŭ studzieni na płatformie «BUTB-Majomaść», piša Realt.by.

Siadziba znachodzicca ŭ vioscy Hałošava Tałačynskaha rajona, faktyčna ŭ centry vioski, pobač z vozieram Hłybokaje. Adlehłaść siudy ad Minska kala 190 kiłamietraŭ. Abjekt užo niekalki razoŭ vystaŭlali na prodaž, ale pakul achvotnych adnavić histaryčnuju zabudovu nie znajšłosia. Tamu ciapier siadzibu pradajuć usiaho za adnu bazavuju vieličyniu.

Pabudavali dom u 1897 hodzie na miescy staroj draŭlanaj pabudovy. Jon naležaŭ rodu Ciundziavickich, jakija žyli tut 20 hadoŭ, a ŭ 1917‑m vyjechali ŭ Polšču. U domie kaliści znachodziłasia kalekcyja partretaŭ, vyrabaŭ z farforu i srebra.

Padčas vajny ŭ siadzibie raźmiaščaŭsia niamiecki harnizon, paśla — škoła dla hłuchich, internat, a potym zvyčajnaja škoła. U apošnija dziesiacihodździ budynak stajaŭ pustym.

Ahulnaja płošča doma — 621 kvadratny mietr, padmurak u jaho cahlany, pierakryćci draŭlanyja. Novamu ŭładalniku taksama pieradaduć u arendu na 50 hadoŭ učastak pamieram u 77 sotak, jaki možna vykarystoŭvać, naprykład, pad ahraekaturyzm abo kulturna-aśvietnickija prajekty.

Kali znojducca ŭdzielniki, aŭkcyjon adbudziecca 23 studzienia 2026 hoda. Startavaja cana — 42 rubli. Pieramožcu tarhoŭ daviadziecca apłacić i vydatki na padrychtoŭku dakumientaŭ, a taksama na praviadzieńnie aŭkcyjonu, jakija mohuć składać niekalki tysiač rubloŭ.

Akramia hetaj siadziby, na «BUTB-Majomaść» ciapier možna nabyć jašče niekalki histaryčnych abjektaŭ Viciebskaj vobłaści: naprykład, były klaštar karmielitaŭ u Hłybokim, majontak Suščynskich u Novym Žyćci Ušackaha rajona, kuźniu ŭ vioscy Dvor-Nizhałova Biešankovickaha rajona, siadzibu Śviackich u vioscy Połymia Sieńnienskaha rajona i inšyja — pa cenach ad 42 da 210 rubloŭ.

Kamientary1

  • 03.12.2025
    Obraŝaju vnimanije . Tołočin eto vostočnaja Biełaruś. Nie tolko v Briestkoj, Hrodnienskoj polskaja šlachta imieła vładienija , majentki , ziemli i vlijanije . A na tierritorii vsieho byvšieho VKŁ . Mahčyma sučastnaja polskija ŭłady zrazumiejuć heta . I biełarusam lahčej budzie atrymać usialakija papiery .

Ciapier čytajuć

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ4

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu na Blizkim Uschodzie tak šmat nafty?2

Siensacyja dnia — Italija prajhrała Bośnii ŭ sieryi pienalci i nie jedzie na čempijanat śvietu pa futbole5

U Krymie raźbiŭsia samalot z 29 rasijskimi vajskoŭcami14

Kalibry štodnia vypivajuć ekvivalent paŭlitra piva. Jak im udajecca pry hetym nie pjanieć?1

Ruhinienie: Dla pieramoŭ ź Biełaruśsiu ŭžo navat pryznačany čałaviek20

U Francyi z aŭkcyjonu pradajuć aŭtentyčny kavałak Ejfielevaj viežy

Žłobinski mužčyna chavaŭsia ad sudovych vykanaŭcaŭ u lasnym šałašy2

U Minsku niekatoryja darohi zrobiać vuziejšymi

Rasija straciła jašče adzin samalot Su-341

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ4

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić