Pierad apieracyjaj zachopu Madura Vatykan prasiŭ pra jahonuju evakuacyju ŭ Rasiju
Zhodna z infarmacyjaj vydańnia The Washington Post, pierad apieracyjaj ZŠA ŭ Vieniesuele Vatykan zaklikaŭ amierykanskuju administracyju dazvolić prezidentu Vieniesueły Nikałasu Madura atrymać prytułak u Rasii.

24 śniežnia, napiaredadni Kalad, dziaržaŭny sakratar Vatykana kardynał Pjetra Paralin terminova vyklikaŭ pasła ZŠA pry Śviatym pasadzie Brajana Bierča, kab daviedacca pra płany Vašynhtona ŭ Vieniesuele. Pavodle krynic, kardynał chacieŭ praduchilić krovapralićcie i destabilizacyju ŭ krainie i navat sprabavaŭ naładzić kantakt ź dziaržaŭnym sakratarom ZŠA Marka Rubia.
Paralin pieradaŭ, što, zhodna ź jaho infarmacyjaj, Madura prapanoŭvałasia pakinuć uładu i atrymać biaśpieku ŭ Rasii, dzie Pucin nibyta harantavaŭ jahonuju achovu. Taksama abmiarkoŭvalisia mahčymaści pieramiaščeńnia ŭ Turcyju abo inšuju krainu z harantyjami nieekstradycyi ŭ ZŠA. Adnak Madura i jaho žonka adchilili ŭsie prapanovy.
Sa słoŭ krynic WP, prezident Vieniesueły «nie ŭśviedamlaŭ niebiaśpieku svajho stanovišča» i admaŭlaŭsia ad usich mahčymaściaŭ uciačy. Razam z tym, 21 listapada adbyłasia karotkaja telefonnaja razmova pamiž Trampam i Madura, u jakoj prezident ZŠA prapanavaŭ jamu spakojna pakinuć krainu razam ź siamjoj, ale Madura admoviŭsia. Tramp, pavodle źviestak haziety, zajaviŭ, što čas Madura skončyŭsia i jon moža vybrać «lohki šlach ci ciažki».
Takim čynam, Vatykan i ZŠA sprabavali šlacham dyjałohu i harantyj biaśpieki vyrašyć kryzis biez krovapralićcia, ale ŭsie sproby byli adchilenyja Madura, što ŭ vyniku pryviało da amierykanskaj apieracyi.
Łukašenka pra vykradańnie Madura: Heta sastupka Trampa vajskoŭcam za Afhanistan
Tramp plonna parazmaŭlaŭ z prezidentam Kałumbii. Toj apublikavaŭ kranalnaje fota simvałaŭ ZŠA i Kałumbii
Zialenski prapanavaŭ ZŠA zachapić Kadyrava pa prykładzie Madura
Za Madura sačyli mikradrony pamieram z nasiakomaje?
U Karakasie amierykanskija śpiecnazaŭcy «bačyli» praź ścieny. Što heta za supiertechnałohija?
ZŠA mocnyja nasamreč, a Rasija — na słovach
Ciahnik Pinsk—Minsk spyniŭsia pad Dziaržynskam biez aciapleńnia. Paśla prybyćcia ŭ stalicu pasažyraŭ razabrali ludzi z sacsietak i raźvieźli pa chatach
Kamientary