U Indyi budaŭnictva hihanckaj soniečnaj elektrastancyi spyniła redkaja ptuška
U Indyi ŭvajšli ŭ supiarečnaść adna z adnoj dźvie zadačy: raźvićcio bujnoj soniečnaj enierhietyki i patreba zachavańnia vielmi redkaha vidu ptušak — vialikaj indyjskaj drafy, piša ecoportal.net.

Raspracavany prajekt praduhledžvaŭ budaŭnictva hihanckaj soniečnaj elektrastancyi z kala 10 miljonaŭ panelaŭ u štatach Radžastan i Hudžarat — adnych z samych soniečnych rehijonaŭ krainy. Dla Indyi heta važny kirunak, bo kraina chutka pavialičvaje spažyvańnie elektraenierhii i adnačasova sprabuje źnizić zabrudžvańnie pavietra.
Ale prablema, što mienavita ŭ tych miaścinach žyvie vialikaja indyjskaja drafa — adna z samych redkich ptušak u śviecie, usiaho kala 150 asobin. Jana znachodzicca pad pahrozaj źniknieńnia i vielmi ŭraźlivaja da infrastruktury čałavieka: linii elektrapieradačy i inšyja pieraškody časta stanoviacca pryčynaj jaje hibieli.
Ptuška maje asablivaść — jana drenna bačyć pieraškody prosta pierad saboj i moža sutykacca ź linijami elektrapieradač. Tamu ekołahi i sudy pačali razhladać terytoryju jak krytyčnuju dla jaje vyžyvańnia.
U vyniku sud u Indyi pryniaŭ rašeńni, jakija abaviazvajuć ułady i raspracoŭščykaŭ źmianić płany: častku ziamli treba pakinuć pad achovu drafy i jaje asiarodździa. Heta faktyčna aznačaje, što maštabny enierhietyčny prajekt abo mocna skaračajecca, abo zamarožvajecca ŭ asobnych rajonach.
«Ci sapraŭdy nielha było ŭziać piasok u inšym miescy?» Pad Minskam kapali karjer — paciarpieli ptuški
«Cudy apakaliptyčnaha śvietu». Na Danbasie ptuški vijuć hniozdy z dronavaha optavałakna
Na addalenym vostravie ŭ Indaniezii znoŭ pabačyli vielmi redkaha papuhaja
Jak ptuški aryjentujucca padčas pieralotaŭ? Navukoŭcy prapanujuć adkaz
Drama ŭ žyvym efiry: čorny busieł prahnaŭ ad hniazda arłana-biełachvosta VIDEA
«Spasibo, Lena! Prodołžajtie viesti nabludienije». Aficer, jaki pisaŭ Charysavaj, paśviŭsia ŭ čatach palitemihracyi, a niekatorym dziaŭčatam navat prapanoŭvaŭ abmianiacca niudsami
Kamientary