Prapahandyst Baravik da Dnia Rasii napisaŭ nadzvyčaj biazdarny vierš ź jaje prasłaŭleńniem
Pierad Dniom Rasii, jaki ŭ susiedniaj krainie adznačajecca 12 červienia, viadomy palitołah-prapahandyst Vadzim Baravik trapiŭ na pryjom da rasijskaha pasła ŭ Biełarusi Barysa Hryzłova i prynios jamu ŭ padarunak viernapaddańnicki vierš ułasnaha vyrabu.

Uzrovień vierša z punktu hledžańnia navat techničnaha vykanańnia nie vytrymlivaje nijakaj krytyki, bo ŭ im i niazhrabnyja ryfmy, i nieapraŭdanyja pieraskoki vieršavanych pamieraŭ. Dziŭnym vyhladaje i idejnaje napaŭnieńnie, bo Baravik piša svoj tvor ad imia «aficeraŭ», choć jaho aficyjnyja bijahrafii faktaŭ słužby ŭ siłavych strukturach nie ŭtrymlivajuć.

Pry hetym padpisaŭ svoj tvor Baravik jak «łaŭreat Nacyjanalnaj litaraturnaj premii», jakuju jon sapraŭdy atrymaŭ u minułym hodzie ŭ naminacyi «Najlepšy debiut» za zbornik vieršaŭ «Idu po Minsku». Takoje ŭhanaravańnie jak ništo inšaje vyrazna śviedčyć pra tvorčy ŭzrovień sučasnaj praŭładnaj litaratury.
Kamientary
dzień vydaŭsia nadzvyčaj nieŭradlivy.
Ažno raptoŭna bačyć - baravik!
Daremna radavaŭsia - hryb unutry čarvivy.
Vočy pracior - adcieńni "akvafreš".
- Da nu ciabie, rašysckaja pahanka!
Znojdzieš taki - z hrybnicaj vyrvi preč
i vykiń dalej ad Radzimy hanka.
(sa zbornika "I dupa Minsku")