Hałoŭnaja biełaruskaja placoŭka Biełastoka pad pahrozaj zakryćcia i prosić dapamohi
Hub Novaja Ziamlia ŭ Biełastoku apynuŭsia ŭ krytyčnaj situacyi. Kali da kanca červienia nie ŭdasca sabrać nieabchodnyja srodki na arendu, Chab budzie vymušany pakinuć ciapierašniaje pamiaškańnie. Dalejšaja jaho praca zaležyć ad padtrymki supolnaści.

Kamanda Hub Novaja Ziamlia šukaje bolš ustojlivaje rašeńnie i viadzie pieramovy nakont atrymańnia pamiaškańnia ad horada Biełastok, arenda jakoha mahła b być prykładna ŭ try razy tańniejšaj. Adnak pakul takoje rašeńnie nie znojdziena, dalejšaja praca Chaba zaležyć ad padtrymki supolnaści.
Prastora «Novaja ziamla» — heta miesca, dzie biełarusy ŭ Biełastoku mohuć znajści svaich, atrymać padtrymku, dałučycca da hramadskaj dziejnaści, zachavać biełaruskuju kulturu i movu.
U Chabie na rehularnaj asnovie pravodziacca sustrečy, lekcyi, kancerty, kursy, zaniatki dla dziaciej i padletkaŭ, inicyjatyvy salidarnaści i ŭzajemadapamohi. Za hod z pałovaj pracy Chaba było praviedziena bolš za 800 mierapryjemstvaŭ.
Faktyčna ŭ «Novaj Ziamli» praciahvajecca toje, što ŭ Biełarusi siońnia niemahčyma abo niebiaśpiečna: niezaležnaja adukacyja, kulturnickaja i aśvietnickaja dziejnaść, padtrymka palitviaźniaŭ i ich siemjaŭ, zachavańnie biełaruskaj identyčnaści i suviaziaŭ pamiž biełarusami.
Padtrymać Hub Novaja Ziamlia možna danatam. Asabliva važnaja rehularnaja padtrymka — navat nievialikija štomiesiačnyja ŭnioski mohuć dapamahčy Chabu praciahnuć pracu.
Ciapier čytajuć
«Spasibo, Lena! Prodołžajtie viesti nabludienije». Aficer, jaki pisaŭ Charysavaj, paśviŭsia ŭ čatach palitemihracyi, a niekatorym dziaŭčatam navat prapanoŭvaŭ abmianiacca niudsami
Kamientary
Ale biełaruskich turystaŭ niama. Inšych turystaŭ niama.
Dziakuj prychilnikam vizavych abmiežavańniaŭ.
Dziakujučy im Biełastok ź miesca dzie było što dnia tysiačy kulturnych i vietlivych biełaruskich turystaŭ pieratvaryŭsia u toje što jeść. Biez turystaŭ, biez hrošaj biez padatkaŭ. Va ŭsiakim razie biez ŭsiaho taho što było.
Łukavy ŭ Biełastok nie jeździŭ i raniej. A zaraz nie jeździać i biełarusy, jakija ŭ pieravažnaj bolšaści lubiać i pavažajuć Polšču nasupierak ŭsiamu.
Ciapier za šalenyja hrošy vizy tolki ŭ Italiju i Francyju. A heta nie masavy turyzm (nie kožny siabie dazvolić tur) i heta mima Biełastoku.