Muzyka1414

Stas Michajłaŭ u krasaviku daść u Minsku dva kancerty zapar. I kvitkoŭ užo amal niama

Pieršapačatkova płanavałasia, što Stas Michajłaŭ vystupić 4 krasavika. Na vialikuju placoŭku arhanizatary nie zamachvalisia, vybrali Pałac sportu. Ale achvotnych pačuć «Usio dla ciabie» nabrałasia stolki, što pryjšłosia apieratyŭna stavić dadatkovy kancert na nastupny dzień.

Pałac sportu padčas kancertaŭ źmiaščaje da 4500 čałaviek — heta kali maksimalna ščylna ŭtrambavać hledačoŭ na tancpoł. Kvitki na pieršy kancert raźlacielisia davoli chutka, na dadatkovy zastałosia niekalki socień samych darahich u partery.

Za mahčymaść pahladzieć na Stasa Michajłava treba zapłacić ad 85 da 305 rubloŭ.

Ale, zdajecca, bolš za ŭsio čakaje sustrečy z rasijskim śpievakom jaho biełaruski kaleha Hierman Citoŭ.

Raniej toj sprabavaŭ z dapamohaj padpisčykaŭ damahčysia, kab ź im praśpiavaŭ Šaman — ale atrymaŭ ad pradstaŭnikoŭ Z-zorki harbuza.

Ciapier Hierman znoŭ prosić padpisčykaŭ adznačać Stasa Michajłava ŭ kamientarach pad jaho dopisam, kab zrabić svaju maru rečaisnaściu. Choča, kab rasijski artyst praśpiavaŭ razam ź im pieśniu sa svajho repiertuaru «Žuravy laciać u Kitaj» (muzyku da jaje sam Hierman i napisaŭ). Kala 40 čałaviek vykanali prośbu Citova.

Nahadajem, Stas Michajłaŭ padtrymaŭ napad na Ukrainu ź pieršych dzion. U lutym 2022 hoda jon napisaŭ u instahramie: «Rasija nikoli nie viała vajnu z Ukrainaj i nikoli nie budzie vajavać z ukrainskim narodam. Rasija pravodzić śpiecapieracyju pa demilitaryzacyi i denacyfikacyi. Jana vyzvalaje našych bratoŭ ad «ludziej», jakija nie mohuć joju kiravać, ad «ludziej», jakija viaduć jaje ŭ prorvu (…). U hety momant my pavinny ŭsie abjadnacca i padtrymać našaha prezidenta, bo ŭ jaho ciapier vielmi niaprosty čas — praktyčna ŭvieś «prahresiŭny Zachad» abviaściŭ jamu vajnu, a značyć i kožnamu z nas».

Kamientary14

  • Nuć refleksii ŭ dzievačak
    17.03.2026
    [Red. Vydalena] žyć nie mohuć biez rasiejskich muzykaŭ. Prykład 1937. Nu chaj chodziać, padtrymlivajuć russkij mir, a paźniej ich dzieci źjeduć ź Biełarusi, a jany zastanucca samyja sa svaimi ruskimi pieśniami. Taksama, jak samyja zastalisia mnohija tyja, jakija hałasavali za Łuku ŭ 1994 i paźniej.

    [Zredahavana]
  • Ad Litvy da Biełoj Rusi
    17.03.2026
    Navat, kali sam zabivaŭ, biełarusački taksama b pajšli. Palityka i vojny - adno, ale ž rasiejski kancert - heta śviata.
  • Kuin forieva
    17.03.2026
    Hoda dva- tri tomu jedu na maršrutkie iz Baranovič v Minsk. Na vyjezdie voditiel sprašivajet vsiech passažirov kakuju muzyku postaviť? I priedłahajet Stasa. Narod mołčit. I tohda ja, nabravšiś nahłosti, kriču: " Stas Michajłov- otstoj. Stav́ Kuin!" Vodiła obałdieł.

Ciapier čytajuć

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

«Byvaje, za dzień jem tolki adzin raz». Kolki zarablaje taksist u Polščy na dźviuch pracach i na što paśpiavaje tracić hrošy6

U Varšavie aryštavali Marcina N., jaki napaŭ na Alaksandru Hierasimieniu15

Jaŭhien Chmara budzie časova vykonvać abaviazki ministra abarony Ukrainy. Chto jon taki?3

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić