U Biełarusi padličyli škodu ad «hienacydu biełaruskaha naroda»
Dziaržaŭny kamitet pa majomaści padličyŭ škodu, naniesienuju krainie padčas Druhoj suśvietnaj vajny.

Dziaržkammajomaść pa daručeńni Hienprakuratury i ŭrada ŭznačalvaje mižviedamasnuju hrupu pa raźliku škody, pryčynienaj nacystami na terytoryi BSSR.
U hrupu ŭvachodziać pradstaŭniki ministerstvaŭ, kancernaŭ, Nacyjanalny archiŭ Biełarusi, Nacyjanalnaja akademija navuk Biełarusi, muziejaŭ i inšych viedamstvaŭ.
Škoda ŭklučaje try składniki:
— Majomasnaja škoda — razbureńnie i rabavańnie majomaści, kulturnych kaštoŭnaściaŭ, pryrodnych resursaŭ (1941—1944).
— Uskosnaja škoda — upuščanaja vyhada, źnižeńnie nacyjanalnaha dachodu ŭ vajennyja i paślavajennyja hady.
— Paślavajennaja škoda — vydatki na raźminavańnie, likvidacyju nastupstvaŭ bajavych dziejańniaŭ, pošuk i pierapachavańnie astankaŭ.
Paviedamlajecca, što za čas vajny źniščana bolš za 12 800 nasielenych punktaŭ, sotni — razam z žycharami, u Minsku i inšych haradach źniščalisia muziei, univiersitety, teatry. Pomnik Leninu pierad Domam urada byŭ raśpiłavany i vyviezieny ŭ Hiermaniju.
U łahierach śmierci («Traścianiec», «Masiukoŭščyna», «Azaryčy») źniščany sotni tysiač mirnych hramadzian i vajennapałonnych.
Vynikovyja ličby škody pa stanie na 29 śniežnia 2025 hoda: 1 823,20 młrd dalaraŭ.
Sprava ab hienacydzie była zaviedieziena akurat piać hadoŭ tamu.
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary