«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi
U vystupie pierad aficerami 6 lipienia Alaksandr Łukašenka akcentavaŭ, što ich «na bojniu pasyłać nie budzie», ale hučała heta jak pieradvajennaja apracoŭka. Kali b Alaksandr Łukašenka sapraŭdy chacieŭ utrymać Biełaruś ad niepasrednaha ŭdziełu ŭ vajennym kanflikcie, jon najpierš spyniŭ by raspalvańnie varožaści da susiednich krain i Jeŭropy ŭ cełym. Toje, što hetaha nie adbyvajecca, śviedčyć pra advarotnaje.

Alaksandra Łukašenku znoŭ padvodzić zdaroŭje. Vystup pierad aficerami 6 lipienia daŭsia jamu ciažka, adčuvałasia dychavica, jon ź ciažkaściu vymaŭlaŭ niekatoryja słovy, navat takija, zdavałasia b, nieskładanyja, jak «iźlišnie».
«Jašče raz padkreślivaju, šanoŭnyja tavaryšy, nichto vas u hetuju bojniu pasyłać nie budzie. Vajna nam nie patrebnaja, heta kiepska, što vajna idzie va Ukrainie», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
Kali vyrvać hetyja frazy z kantekstu, heta mahło b hučać jak namier utrymać Biełaruś ad ustupleńnia ŭ vajnu. Adnak kantekst byŭ zusim inšym:
«Vajna nam nie patrebna, heta drenna, što vajna idzie va Ukrainie. My prychilniki mirnaha vyrašeńnia pytańniaŭ. Ale, jak ja skazaŭ, mižnarodnaja «partyja vajny» hetaha nie choča», — dadaŭ Łukašenka.
Heta mianiaje sens: my nie chočam vajny, ale jana budzie.
Łukašenka raspalvaŭ varožaść da krain Jeŭropy, NATA i Ukrainy tak, nibyta heta jany, a nie Rasija, raspačali kryvavuju bojniu. Łukašenka havaryŭ pra faktyčnuju niepaźbiežnaść vajny, ale pierakładaŭ adkaznaść na jaje na tych, chto abaraniajecca ciapier ci rychtujecca da abarony zaŭtra.
«Kryvydušna dekłarujučy prychilnaść da miru, Jeŭrapiejski sajuz adkryta ŭziaŭ kurs na militaryzacyju. Heta faktyčna NATA. Pry hetym nahniatajecca absurdnaja isteryja nakont ujaŭnaj pahrozy z Uschodu», — skazaŭ Łukašenka.
Impieryjalistyčny napad Rasii na Ukrainu jon praciahvaje z rasijskaaryjentavanaj palitkarektnaściu nazyvać «kanfliktam».
«Asobnych zachodnich palitykaŭ prosta razdražniajuć našy samastojnaść i niezaležnaść. Naš sajuz z Rasijaj i prychilnaść da mirnaha ŭrehulavańnia kanfliktu va Ukrainie», — skazaŭ Łukašenka.
«Zrazumieła, što spadčyńnikaŭ Treciaha rejcha mučać fantomnyja boli ad raniejšych vajennych niaŭdač ich dziadoŭ i pradziedaŭ. Nie daje spakoju žadańnie revanšu», — skazaŭ jon na adras fantomnych «naščadkaŭ Treciaha rejcha».
«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem», — zajaviŭ jon, havoračy pra napružanaść na miažy Biełarusi i Ukrainy.
Niekalki dzion tamu hałoŭnakamandujučy ŭkrainskaj armijaj hienierał Syrski daŭ zrazumieć, što Ukraina źniščyła niekatoryja retranślatary na biełaruskaj terytoryi, jakija vykarystoŭvalisia Rasijaj dla karekciroŭki dronavych udaraŭ pa Ukrainie. Aficyjnaj infarmacyi pra heta nie było.
«U kaho haračyja hałovy, tyja pavinny astudzić ich», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka, što prahučała jak słovy, adrasavanyja prezidentu Ukrainy Uładzimiru Zialenskamu.
Łukašenka zajaviŭ, što jadziernaja zbroja i «Arešnik» — «heta nie chłam» i pahražaŭ ich prymianieńniem. Adnak ža ŭ vypadku vykarystańnia jadziernaj zbroi z terytoryi Biełarusi, pa našaj krainie, chutčej za ŭsio, budzie naniesieny anałahičny ŭdar u adkaz.
Łukašenka paabiacaŭ vajskoŭcam nie pasyłać ich u «hetu bojniu» va Ukrainie
Łukašenka pryniaŭ z dakładam Łukašenku
Cyrymonija ŭskładańnia kvietak da Kurhana Słavy prajšła biez Łukašenki
U jakim vypadku Kijeŭ budzie ličyć, što maje prava nanieści ŭdar pa biełaruskich NPZ? Ukrainski ekśpiert nazvaŭ hałoŭnuju ŭmovu
Scenar, pry jakim Rasija atrymaje adčuvańnie pieramohi va Ukrainie, biełaruskija ekśpierty ličać samym niebiaśpiečnym dla Biełarusi
Ciapier čytajuć
Pasoł Ukrainy pa pytańniach Biełarusi adkazaŭ na dyskusiju Viačorki i krytykaŭ Cichanoŭskaj: Vaša ŭzajemnaja nieprymalnaść adyhryvaje vielmi niekanstruktyŭnuju rolu
Kamientary