Archiŭ

Česłaŭ Miłaš

U 1985 hodzie, kali ja ŭpieršyniu pračytaŭ u «Encyclopedia Britannisa» pra jahony «Skuty rozum», mnie było ciažka pavieryć, što jon jašče žyvie. Siońnia nia mienš ciažka ŭjavić, što jon užo adyšoŭ.

Apošnija 15 hod Miłaš byŭ z nami. Na pačatku 90-ch jon arhanična ŭpisaŭsia ŭ styl i nastroj vilenskaj «NN». Jahonaje «Vialikaje kniastva Silicyjanii» znajšło siabie pobač z «Babilonskaj biblijatekaj» Borchiesa, kielckimi labiryntami Mevy Maron, panam Bliščynskim Leśmiana. A jašče Edhar Po, Kundera, Herbert dy inšyja. Miłaš vidavočna byŭ naš.

Tamu, kali ŭ Sejnach na Siarednieeŭrapiejskim forumie kultury Sakrat Janovič pasadziŭ mianie sam-nasam ź Miłašam, na «paŭhadzinki», ja nie asabliva ŭraziŭsia. My razmaŭlali pra našu Litvu. Było peŭnaje suhučča, była j naściaroha.

Dla nas abodvuch našaja Litva była snom. Ale dla jaho hety son byŭ dziacinnym, sałodkim, praminułym. Snom karanioŭ i hleby, radzinnaha majontku. Dla nas ža Litva była tady adnoj z mahčymych budučyń, jana sačyłasia z budučyni jak atrutnaja spakusa. Miłaš imknuŭsia zachavać pamiać pra tych, chto ličyŭ hetuju ziamlu svajoj. My ž sprabavali źmianić kanon kultury, jakaja ŭ svaim narodnickim pachodzie advučyłasia śnić sałodkija sny.

U jaho było nievierahodna doŭhaje žyćcio.

Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

Ihar Babkoŭ

***

Česłaŭ Miłaš

Sens

— Kali ja pamru, ja ŭbaču padšeŭku śvietu.

Ź inšaha boku, za ptacham, haroju j zachodam sonca.

Sapraŭdnyja znaki, što prahnuć, kab ich rasčytali.

I zrobicca słušnym usio, što było niasłušnym.

I zrobicca ŭciamnym usio, što było niaŭciamnym.

— A kali niama nijakaj padšeŭki śvietu?

Kali drozd na halinie — heta zusim nia symbal,

Prosta drozd na halinie, a dzień i noč

Nastajuć pa čarzie i nia dbajuć pra sens,

I ničoha niama na ziamli, aproč hetaj ziamli?

Kali navat i tak, usio adno zastaniecca

Słova, abudžanaje ŭ nietryvałych vusnach,

Što biažyć i biažyć, niastomny pasłańnik,

U mižzornych paloch, u viroch halaktyk,

I kryčyć, i hukaje, i pratestuje.

1991

Pierakłaŭ z polskaj Andrej Chadanovič

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto ŭziaŭ novuju «Džyli» z sałona ŭ kredyt i praz hod-dva nie škaduje? Mierkavańni padzialilisia

Chto ŭziaŭ novuju «Džyli» z sałona ŭ kredyt i praz hod-dva nie škaduje? Mierkavańni padzialilisia

Usie naviny →
Usie naviny

29‑hadovuju madel i psichołaha z Homiela asudzili za palityku. Mierkavana, za Hajuna4

Jak ułady Minska zrazumiejuć, u kaho žyvuć niezarehistravanyja sabaki? Raźlik na nieabyjakavych susiedziaŭ5

VPS Izraila nanieśli ŭdar pa ŭniviersitecie, jaki rychtuje aficeraŭ dla Korpusa vartavych isłamskaj revalucyi

U centry Minska pradajuć kvateru z vychadam na dach z sanvuzła. Druhoj takoj u horadzie niama2

Biełaruska kliča na viasielle zorku «Univiera», jaki za vajnu. Uprehsia ŭvieś Threads14

Biełaruska prasiła blizkich patrochu pieravozić u Polšču jaje źbieražeńni. A potym kupiła kvateru — i bank zabłakavaŭ 250 tysiač jeŭra23

«U mianie zaŭsiody była mara kiravać aŭtobusam». Akcior Ihar Sihoŭ — pra svaju novuju pracu5

Rasijanie ŭnačy ŭdaryli pa Charkavie — siamiora zahinułych, kala dziesiaci paranienych

Navukoŭcy vyjavili zabojcu piaci miljardaŭ marskich zorak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto ŭziaŭ novuju «Džyli» z sałona ŭ kredyt i praz hod-dva nie škaduje? Mierkavańni padzialilisia

Chto ŭziaŭ novuju «Džyli» z sałona ŭ kredyt i praz hod-dva nie škaduje? Mierkavańni padzialilisia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić