Daśje

29. Kanstancin Sumar

Staršynia Bresckaha abłvykankama.

U adroźnieńnie ad Šapiry, kiraŭniku Brestčyny raści pozna. Jon na svaim miescy, u rodnym horadzie.
Ale takija, jak Sumar, traplajuć i ŭ kresła premjera, i na bieskłapotnyja pasady ŭ pałatach parłamienta. Stratehija Sumara — dakładna vykonvać daručeńni Łukašenki i nie hublać mahčymaści jaho publična pachvalić, pryčym tak, što ludzi chapajucca za hałavu. «Vy troški-troški vyšej za Boha», — daŭniaja fraza Sumara. «Za prahramu adradžeńnia vioski, ja liču, Łukašenku treba stavić pomnik pry žyćci», — a heta ŭžo pieradvybarčaja zajava ŭ 2010. Paśla takich «ščyraściaŭ» za svaju pasadu Sumar spakojny. Ź jaho jak z husaka vada navat paśla razhromnaha vizitu Łukašenki na «Ivacevičdreŭ», jaki b kaštavaŭ inšamu hubiernataru pasady.

Syn hubiernatara Andrej taksama robić hałavakružnuju karjeru. U 38 hadoŭ jon užo pałkoŭnik milicyi i kiraŭnik bresckaj abłasnoj DAI.

***

Cytata: «Vy troški-troški vyšej za Boha».

Alaksandru Łukašenku, u časie sielektarnaj narady.

***

Abjektyŭka

Nar. u 1949 u vioscy Vičyn na Łuninieččynie. Zakončyŭ Hrodzienski sielskahaspadarčy instytut (1973), Minskuju vyšejšuju partyjnuju škołu (1977). Pracavaŭ ahranomam, staršynioj kałhasa, u Łuninieckim i Bresckim rajvykankamach. U 1996—1998 — namieśnik staršyni Dziaržkantrolu. U 1998—2000 — pieršy namieśnik staršyni Minabłvykankama, u 2000—2004 — ministr padatkaŭ i zboraŭ. Staršynia Bresckaha abłvykankama (ad 2004).

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ11

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Alaksiej Chlastoŭ źviarnuŭsia da padpisčykaŭ — upieršyniu paśla Akreścina13

U mahiloŭskim muziei zaprašajuć sustrecca z mastactvam tajemna

U dziciačy sadok — z čamadanam vybuchoŭki. Historyja pieršaha biełaruskaha terarysta12

«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna33

Błohierka, što pierajechała ź Piciera pad Minsk, skardzicca, što nivodzin zabudoŭščyk nie źviarnuŭsia da jaje pa rekłamu6

U centry kiravańnia pieravozkami Biełaruskaj čyhunki ceły pavierch adviali vajskoŭcam5

U Biełarusi źjaviacca «Torf-hatel» i vuzkakalejka dla turystaŭ

Samuju darahuju kvateru ŭ Minsku ŭ mai pradali za 690 tysiač dalaraŭ

Staražytnyja suśliki jeli miasa mamantaŭ. Dokaz znajšli ŭ ich kakaškach3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ11

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić