Ułada5757

Łukašenka: Kali my niedzie padstavimsia, z nami raźbiarucca jašče chutčej, jak z Ukrainaj

«Kali my nie zaryjentujemsia i dzieści padstavimsia, to z nami raźbiarucca jašče chutčej, čym z Ukrainaj. A zachavacca my možam, tolki kali my razam i kali my zabiaśpiečym unutranuju stabilnaść», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka ŭ chodzie vizitu na Minski zavod kołavych ciahačoŭ 14 žniŭnia.

Łukašenka, słovy jakoha pryvodzić jaho pres-słužba, padkreśliŭ, što ŭ ciapierašni składany čas, kali idzie pieradzieł śvietu i baraćba za suśvietny ŭpłyŭ, hałoŭnaja zadača — abaranić i zachavać krainu. «Jak by nam ni było ciažka, my pavinny zachavać mir u našaj krainie, niavažna, ź jakim prezidentam. Treba kab byli mir i stabilnaść», — skazaŭ biełaruski kiraŭnik.

«Ja adzinaje, nie žadaŭ by, kab my žyli na čužoj ziamli, — zajaviŭ jon. — Ja žadaŭ by, kab my nikoli nie chadzili bolš u łapciach i kab nas plotkaj nie ściahali, jak heta zaŭsiody było ŭ našaj historyi».

Łukašenka nie ličyć ciapier hałoŭnym žadańnie naroda zarpłaty pabolš i pracy pamienš. Pavodle jaho słoŭ, ciapier pačaŭsia žorstki pieradzieł śvietu, i kali raniej śviet dzialili prosta, to siońnia ŭsio značna składaniej. «Uvieś śviet siońnia, naprykład, abjadnaŭsia ŭ baraćbie ź IDIŁ. Usie vajujuć suprać jaho, — adznačyŭ aficyjny lidar. — Ale nichto nie padumaŭ ab tym, a jak ža hety IDIŁ, dzie sabrali ludziej z usiaho śvietu, supraćstaić takim mahutnym dziaržavam, jakija nibyta suprać jaho vajujuć?»

«I łomiać cełyja dziaržavy. Zachodniaja kaalicyja na čale z Amierykaj nie moža ź imi spravicca. A čamu? A tamu što z hetaj kaalicyi hety IDIŁ chtości finansuje, jon kamuści vyhadny, zdahadajciesia sami z troch razoŭ, kamu heta vyhadna.

Kab źmianić architekturu śvietu. Kab padzialić bahatyja vuhlevadarodam ziemli, a dakładniej zabrać sabie. Ale nie svaimi rukami. A rukami voś hetych biedačynaŭ, jakim u hałavu ŭbili niejkija idei i jany iduć, pamirajuć, vajujuć za niejkija hrošy i srodki», — skazaŭ Łukašenka.

«Usio značna składaniej, — padkreśliŭ jon. — Idzie pieradzieł śvietu. I zarpłata — heta vielmi važna. Ale pierad mnoj jak prezidentam staić zadača abaranić krainu. Voś u hetym burnym mory nie naš karabiel, a našu łodku zachavać, kab jaje nie ŭtapili i jana nie pajšła na dno».

«My vielmi prosta razhladajem situacyju va Ukrainie: nacyjanalisty, fašysty, karupcyja i inšaje. Heta na pavierchni, — pradoŭžyŭ Łukašenka. — Ale ŭspychnuła ž Ukraina nie tolki pa ŭnutranych pryčynach. Tak, jana była zručnaja, kab pieraviarnuć usio. Ale za hetaj bojkaj pa adzin i pa druhi baki stajać mocnyja śvietu hetaha. I voś jak nam znajści toje miesca, kab ubierahčy hety łapik ziamli, moža, užo nie dla siabie, a dla našych dziaciej — voś što siońnia hałoŭnaje».

Kamientary57

Ciapier čytajuć

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Maryna Adamovič viarnułasia dachaty6

Tramp zajaviŭ, što ZŠA bolš nie majuć patreby ŭ dapamozie krain NATA15

Ukraina źniščyła amal usie reziervuary na adnoj z najbujniejšych naftabaz Krasnadarskaha kraju3

Kalekcyju karcin Viktara Babaryki raspradajuć ź vialikimi źnižkami. Ale biez samaha darahoha dla jaho tvora7

Marzaluk: Ilja Muramiec nasamreč moh być Iljom Bychaŭcam24

Google adklučyŭ čat-bot ź miedycynskimi paradami1

Brukavanku, jakuju znajšli pad asfaltam u Hrodnie, pakłali ŭ savieckija časy2

U Maskvie machlary pierakanali 20‑hadovuju dziaŭčynu pajści zabić žančynu7

U Minsku na vuličnych łatkach źjavilisia pieršyja kłubnicy FOTAFAKT1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić