Hramadstva6262

BRSM choča pravieści svoj «Dzień vyšyvanki»

Biełaruski respublikanski sajuz moładzi (BRSM) sumiesna ź Minharvykankamam i Ministerstvam kultury płanujuć pravieści śviata «Dzień vyšyvanki» ŭ lipieni hetaha hoda.

Druhi «Dzień vyšyvanki» ŭ Minsku pad ehidaj «Art Siadziby»

Na hetym tydni Saviet ministraŭ pastanovaj № 51 zaćvierdziŭ płan mierapryjemstvaŭ, prymierkavanych da Hoda kultury. Da dakumienta, apublikavanaha na sajcie ŭrada, prykładajecca pieralik hetych mierapryjemstvaŭ, siarod jakich jość i «Dzień vyšyvanki».

Fiestyval nacyjanalnaj kultury «Dzień vyšyvanki» ŭžo isnuje. Raspracoŭščykam kancepcyi i farmatu hetaha fiestyvalu źjaŭlajecca Mikita Broŭka, kaardynatar «Art Siadziby» — niekamiercyjnaj arhanizacyi, jakaja zajmajecca papularyzacyjaj biełaruskaj kultury. Pieršyja dva «Dnia vyšyvanki» z pośpiecham prajšli ŭ kastryčniku i śniežni 2014 hoda ŭ Minsku mienavita pad ehidaj «Art Siadziby» i Asamblei NDA.

U hutarcy ź BiełaPAN Broŭka zajaviŭ, što nichto ź dziaržaŭnych orhanaŭ abo respublikanskich hramadskich abjadnańniaŭ nie źviartaŭsia da aktyvistaŭ «Art Siadziby» jak da inicyjataraŭ «Dnia vyšyvanki» ŭ Biełarusi z prapanovaj razam pravieści hetaje mierapryjemstva.

«U pryncypie, raniej BRSM užo vykarystoŭvaŭ našu ideju z razdačaj stužačak ź biełaruskim arnamientam, — skazaŭ Broŭka. — Ale ŭ ich nie było takoha razmachu, jak u nas, dyj akcyja ich prachodziła pad inšaj nazvaj i była ŭ miežach prezidenckaj vybarčaj kampanii ŭ padtrymku Alaksandra Łukašenki».

Kaardynatara «Art Siadziby», pavodle jaho słoŭ, nie ździŭlaje, što dziaržava vyrašyła vykarystoŭvać hetuju nazvu dla svajho śviata: «Nakolki mnie viadoma, u Administracyi prezidenta ličać, što heta my zapazyčyli ŭ ich ideju z vyšyvankami, bo arnamient jość i na dziaržaŭnym ściahu. Akramia taho, Łukašenka niejak pajaŭlaŭsia ŭ vyšyvancy. Ale pieršapačatkova heta była maja ideja — pravieści fiestyval mienavita ŭ takim farmacie i pad takoj nazvaj».

Pavodle słoŭ Broŭki, z adnaho boku dobra, što dziaržava śledam za hramadskimi aktyvistami «robić uchił na raźvićcio ŭsiaho biełaruskaha». Ź inšaha boku, skazaŭ jon, kali dziaržava «pravodzić mierapryjemstva, vykarystoŭvajučy ideju, farmat i nazvu, upieršyniu ŭžytaje «Art Siadzibaj», to było b spraviadliva, kali b jana prapanavała partniorstva».

«Art Siadziba» płanavała sioleta pravieści čarhovy fiestyval pad nazvaj «Dzień vyšyvanki». Mianiać hetuju nazvu z-za namieraŭ dziaržavy pravieści adnajmiennaje mierapryjemstva hramadskija aktyvisty nie źbirajucca. «Usio ž taki heta my ŭpieršyniu ŭ Biełarusi praviali fiestyval nacyjanalnaj kultury pad takoj nazvaj», — zajaviŭ Broŭka.

Atrymać kamientar pres-słužby BRSM adnosna taho, ci źbirajecca hetaje maładziožnaje abjadnańnie prapanavać «Art Siadzibie» partniorstva dla praviadzieńnia «Dnia vyšyvanki», a taksama ŭ jakim farmacie projdzie hetaje śviata, BiełaPAN pakul nie ŭdałosia.

Kamientary62

Ciapier čytajuć

«Kali mnie prylacić, ja hatovaja». Nasta Rahatko — pra seks-scenu ŭ svajoj knizie, prarasijskich svajakoŭ, Hajun i Matolku32

«Kali mnie prylacić, ja hatovaja». Nasta Rahatko — pra seks-scenu ŭ svajoj knizie, prarasijskich svajakoŭ, Hajun i Matolku

Usie naviny →
Usie naviny

Bajcy HUR i USU pabilisia kala sanatoryja za prava na hetu terytoryju, 10 čałaviek uziali ŭ zakładniki49

«Spačatku try hadziny my siadzieli ŭ samalocie». Jak biełarusy pakutujuć praz rehularnaje zakryćcio aeraporta ŭ Vilni8

Z ułasnym basiejnam. Na «Hrušaŭcy» adkryvajecca dziciačy sad ad kamiercyjnaha zabudoŭščyka5

Jakija śpiektakli nazvali najlepšymi ŭ Biełarusi? Padviali vyniki Nacyjanalnaj teatralnaj premii1

U Biełarusi stali pradavać bankaŭskija kartki na zapraŭkach i ŭ supiermarkietach10

Samaja vialikaja biełaruskamoŭnaja himnazija ŭ Minsku adznačyła 35‑hadovy jubilej7

Pamior Illa Žaleźniakoŭ — biełarus, jakomu ŭ Polščy pierasadzili serca3

Pucin: Rasija ŭ lubym vypadku zojmie Danbas i Navarosiju57

Daradca Cichanoŭskaj sustreŭsia ŭ Vašynhtonie z pradstaŭnikom Dziarždepa, jaki ŭdzielničaŭ u vyzvaleńni biełaruskich palitviaźniaŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali mnie prylacić, ja hatovaja». Nasta Rahatko — pra seks-scenu ŭ svajoj knizie, prarasijskich svajakoŭ, Hajun i Matolku32

«Kali mnie prylacić, ja hatovaja». Nasta Rahatko — pra seks-scenu ŭ svajoj knizie, prarasijskich svajakoŭ, Hajun i Matolku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić