Hramadstva

Kryminalnaja sprava paeta-pčalara Mikoły Papieki: što viadoma na hety momant

Rankam 30 listapada z ułasnaj chaty ŭ vioscy Linava Pružanskaha rajona zabrali paeta i pčalara Mikołu Papieku. U čym jaho abvinavačvajuć?

Mikoła Papieka. Fota Bresckaj haziety.

Žonka Mikoły Śviatłana Papieka kaža, što heta adbyłosia prykładna a 6:45 ranku. «U jaho biassońnica, to jon siadzieŭ u pakoi, hladzieŭ televizar. Ja była ŭ spalni. Čuła, što mašyny padjazdžajuć, ale dumała, mo siabry jakija na rybałku pryjechali zabrać», — raskazvaje Śviatłana.

Mikoła navat nie skazaŭ žoncy, što jaho zatrymlivajuć, pajšoŭ ź milicyjanierami. «Ja navat nie viedaju, chto pa jaho pryjazdžaŭ. Prykładna ab 11-j hadzinie jon patelefanavaŭ mnie z mabilnaha našaha ŭčastkovaha, skazaŭ, što viazuć u Brest», — padzialilisia žonka.

Bresckija pravaabaroncy kažuć, što im udałosia daviedacca, što Papieka na hety momant znachodzicca ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia Leninskaha RUUS. Siabry miarkujuć, što zatrymańnie źviazanaje z kryminalnaj spravaj za «karahod» 13 vieraśnia.

Tady ŭ Breście na niadzielnuju prahułku sabrałasia šmat ludziej, ale kali siłaviki pieraharadzili im šlach, to ludzi zładzili karahod na skryžavańni bulvara Kasmanaŭtaŭ i praśpiekta Mašerava. Suprać ludziej navat užyvali vadamiot.

U vyniku była zaviedzienaja kryminalnaja sprava pa častcy 1 artykuła 342 «Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo ŭdzieł u ich». Pa hetaj spravie ŭ izalatary bolš za 2 miesiacy praviała bresckaja nastaŭnica Maryna Hłazava, jakuju tolki niadaŭna pieraviali pad chatni aryšt. Ahułam u spravie niekalki dziasiatkaŭ fihurantaŭ.

Žonka kaža, što Mikoła časta pryjazdžaŭ u Brest, sprava ŭ tym, što tam žyvie adzin z synoŭ. «Pastajanna z ramontam dapamahaŭ, jon tam časta byvaŭ. Ci byŭ u toj dzień, ja ŭžo i nie pomniu».

Mikołu Papieku 58 hadoŭ, jon rodam ź Ivacevickaha rajona, ale pryžyŭsia ŭ Pružanskim. Spačatku pracavaŭ pčalarom u laśnictvie, a potym zasiarodziŭsia na ŭłasnaj haspadarcy. U Mikoły bolš za 60 vulloŭ.

Kali pakarańnie na «chimii» ŭ Pružanskim rajonie adbyvaŭ Pavieł Sieviaryniec, to Papieka ŭvieś čas dapamahaŭ jamu.

Taksama Papieka paet, aŭtar niekalkich vieršavanych zbornikaŭ. U 1999 hodzie navat atrymaŭ premiju «Hliniany Viales». Dy i sam jon źjaŭlajecca zasnavalnikam «Miadovaj premii» za paeziju, jaje łaŭreat atrymlivaje ŭ padarunak viadro miodu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni5

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni

Usie naviny →
Usie naviny

Mer Minska patłumačyŭ, čamu drevy na praśpiekcie Niezaležnaści zamianili na raśliny ŭ kadkach5

Dzianis Kučynski zajaviŭ, što novy palityčny siezon moža być vyrašalnym11

73‑hadovaha afhanca asudzili pa dźviuch palityčnych kryminałkach2

«Schudnieŭ na 10 kiłahramaŭ». Suŭładalnik architekturnaj studyi ZROBIM architects raspavioŭ pra čatyry miesiacy ŭ SIZA2

Zapłacili 8000 dalaraŭ za pucioŭku — i atrymali kašmar. Jak biełarusy źjeździli ŭ Turcyju ŭ piacizorkavy hatel10

Biełaruskaja siamja 10 hadoŭ nie mahła znajści schavanuju zanačku. Hrošy ŭvieś hety čas lažali ŭ piečy8

Tramp kardynalna pamianiaŭ koler vałasoŭ FOTAFAKT13

U Piermi bieśpiłotnik trapiŭ u šmatpaviarchovy dom4

Łavina nakryła 15 alpinistaŭ u Kabardzina-Bałkaryi. Paviedamlajecca pra siem zahinułych1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni5

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić