Kultura

Ukrainu budzie pradstaŭlać na «Jeŭrabačańni» hrupa Tvorchi sa śpievakom ź Nihieryi. Adbor prajšoŭ u kijeŭskim mietro

Na piesiennym konkursie «Jeŭrabačańnie», jaki projdzie ŭ nastupnym hodzie ŭ Livierpuli, ad Ukrainy vystupić hrupa Tvorchi. Adzin ź jaje salistaŭ pryjechaŭ va Ukrainu ź Nihieryi, piša Bi-bi-si.

Finał adboru ŭ subotu tranślavaŭsia ŭ pramym efiry ŭkrainskaha telebačańnia. Pieramožca byŭ vyznačany pavodle acenak žury i hledačoŭ, jakija hałasavali ŭ mabilnym dadatku.

Finał Ukrainskaha nacyjanalnaha adboru prachodziŭ na adnoj sa stancyj kijeŭskaha mietro: heta było nieabchodna dziela biaśpieki prysutnych u vypadku pavietranaj tryvohi. Ctancyja časta słužyć bambaschoviščam, ale ŭ subotu tam abstalavali telestudyju.

«My zrabili ŭsio mahčymaje, kab pravieści hety adbor jak śled — i znoŭ abjadnać ukraincaŭ vakoł vybaru tych, chto vyjdzie na samuju vialikuju muzyčnuju scenu Jeŭropy, — skazała «Bi-bi-si» pierad hałasavańniem kiraŭnica ŭkrainskaj delehacyi na «Jeŭrabačańni» Aksana Skibinskaja. — Našym pieršym rašeńniem było adpravicca ŭ mietro. Tak my mahli być upeŭnienyja, što šou projdzie bieź pierapynkaŭ. Niezaležna ad taho, ci budzie ŭ nas pavietranaja tryvoha, my zmožam pracavać».

Padčas tranślacyi hledačy pieryjadyčna čuli, jak na stancyi prachodzili ciahniki mietro, adnak u astatnim toje, što adbyvałasia, ničym nie adroźnivałasia ad šou u zvyčajnaj telestudyi.

«My zrobim usio, što ŭ našych siłach, kab hodna vystupić za Ukrainu», — prakamientavaŭ svaju pieramohu adzin z členaŭ i saŭnd-pradziusar hrupy Andrej Huculak.

Pieśnia Heart Of Steel («Stalovaje serca»), ź jakoj hurt adpravicca ŭ Livierpul, stała piatym zarehistravanym muzyčnym numaram na «Jeŭrabačańni-2023».

Hurt Tvorchi vyjšaŭ na scenu ŭ supravadžeńni tancoraŭ u procivahazach, a na ekranach u studyi źjaŭlalisia radki vieršaŭ pieśni — naprykład, «nie bojsia kazać toje, što ty dumaješ».

«Ja chaču skazać: Dziakuj, Ukraina!» — źviarnuŭsia da tych, chto hałasavaŭ za hrupu, vakalist Džefry Kieni.

Tvorchi hraje elektronnuju muzyku. Hurt byŭ zasnavany ŭ Ternopali ŭ 2018 hodzie saŭnd-pradziusaram Andrejem Huculakam i vakalistam Džefry Kieni. U jaho ŭžo jość čatyry albomy.

Džefry Kieni naradziŭsia ŭ Nihieryi i pryjechaŭ va Ukrainu jak student Miedycynskaha univiersiteta.

«Jeŭrabačańnie-2023» projdzie ŭ Livierpuli. Konkurs musiŭ prajści ŭ Ukrainie, bo letaś na im pieramahła ŭkrainskaja hrupa Kalush Orchestra ź pieśniaj «Stiefanija». U hutarcy z «Bi-bi-si» ŭdzielniki Kalush Orchestra skazali, što nie sumniavajucca ŭ pieramozie Ukrainy ŭ 2023 hodzie.

Niahledziačy na vajnu, Kijeŭ hatovy byŭ pravieści konkurs va Ukrainie, ale Jeŭrapiejski viaščalny sajuz u hetym admoviŭ ź mierkavańniaŭ biaśpieki.

Bolšuju častku kankurentaŭ Tvorchi składali liryčnyja bałady ź vieršami pra vajnu. Samaj vierahodnaj pieramožcaj nacyjanalnaha finału bukmiekiery nazyvali Jerry Heil (sapraŭdnaje imia jakoj Jana Šamajeva) ź pieśniaj When God Shut The Door («Kali Boh začyniŭ dźviery»). Hetaja pieśnia, pa słovach samoj śpiavački, była napisana ŭ pieršyja miesiacy pačatku poŭnamaštabnaj vajny, kali šokavy stan ad napadu byŭ vielmi mocnym. «Siońnia naša pieramoha — heta nie prosta viera, a ŭpeŭnienaść, pytańnie času», — raspaviadała Jerry Heil. U pieśni abjadnanaja anhłamoŭnaja i ŭkrainamoŭnaja liryka.

Ukraina ŭpieršyniu pačała prymać udzieł u «Jeŭrabačańni» ŭ 2003 hodzie, i z tych časoŭ try razy pieramahała (Rusłana, Džamała i Kalush) i ŭsiaho šeść razoŭ nie ŭvajšła ŭ pieršuju dziasiatku.

Sioleta Ukrainski viaščalny sajuz atrymaŭ 400 piesień ad 299 muzykaŭ, jakija spadziavalisia pryniać udzieł u subotnim adbory.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić